17. kapitola

 Dlho som sedela vonku a len premýšľala. A premýšľala.

Stále som však nemala riešenie. Nie také, ktoré by mi nespôsobilo bolesť.

Sakra. Naozaj si musím vybrať a znova trpieť? Naozaj to nejde inak?

A to, že to chápe, napokon nič nevyriešilo.

Čo si mám teraz myslieť?

Vrátil sa do úlohy, ktorá mu patrí.

Mala by som aj ja.

Mala by som.

Opakovala som si to, aby som si dodala odvahu. Vstala som, vzala batoh a vyrazila na ďalšiu hodinu. Už som takmer meškala.

Gretha sa bavila s Beatrice o nejakých článkoch. Vôbec som nesledovala, o čo ide. Práve teraz som ani nevedela, čo vlastne potrebujem. Najradšej by som vyskočila z kože.

Tak som sa rozhodla poslúchnuť profesora a dať si samostatný, individuálny tréning. Vytancovať zo seba dušu. Opatrne, ale úprimne.

Zapísala som sa na zoznam do voľnej triedy, pustila hudbu Dark Paradise a zvolila pomalú choreografiu, do ktorej som vložila všetko – agresiu, hnev, nedôveru, neschopnosť pochopiť, prečo som sa nedržala pôvodného plánu.

Každý pohyb bol ako lámanie konárov vo vetre. Akoby som bola strom, ktorý sa konečne rozhodol čeliť vlastnej vnútornej búrke.

Až kým mi nebola podaná ruka.

Chytila som sa jej.

Profesor Blake tancuje úžasne. Nie technikou, ale srdcom. Tým, ako cíti rytmus. Má v sebe niečo, čo okamžite pripúta pozornosť. Vždy, keď ma chytil alebo prudšie otočil, bola som v zajatí nového pocitu – a niečo vo mne sa konečne upokojilo.

Keď ma zozadu držal v objatí a ja som prudko dýchala pri posledných tónoch, vedela som, že toto bol skutočný tanec.

Bola som neskutočne unavená.

A zároveň šťastná.

„Zdá sa, že si dala na moju radu,“ povedal a stále ma držal.

Aký je to pocit, keď ma drží?

Úžasný.

Keď spolu tancujeme, je to, akoby som nepoznala nič iné. Akoby nič iné nebolo dôležité.

Devon je ako pokojný prístav.

On je búrka, ktorá zatrasie mojím životom.

Devona mám rada. Ale chýba tomu skutočná vášeň. Skutočné chvenie. To, čo cítim, keď sa ma dotkne Damien Blake. To, čo ma k nemu tak neodolateľne priťahuje.

Je to silnejšie.

Mám svoju odpoveď.

Na Devovi mi záleží, ale nie je to celkom ono.

Ale kto je profesor Blake? Aký skutočne je? Stačí vášeň na to, aby som bola s ním šťastná? Stačí ju len naplniť a nebude mi chýbať Devon? A to, čo mi môže dať on?

Ešte raz ma otočil a pozrel sa mi do očí.

A ja som v nich videla odpoveď.

Tú, ktorej sa chceme vyhnúť.

Tú, ktorá nás oboch môže spáliť.

Odpoveď, ktorú si nechcem pripustiť.

A preto radšej premýšľam.

A premýšľam.