Príspevky

Dievčina bez vena 3. kapitola 1

-
  Pomaly sa stmievalo. Teta Editka ma zdržala vo svojom domčeku dlho. Cítila sa už lepšie a obed jej veľmi chutil, no zatúžila po spoločnosti, ktorú som jej mohla poskytnúť. Vyzerala už trochu lepšie a potrebovala rozprávať príbehy. Jej rozprávky boli strašidelné aj zábavné a dnes rozprávala o černokňažníkovi. O vílach a zmokovi. Chcela, aby som si to všetko zapamätala. Kládla mi to na srdce, no nevysvetlila prečo. Tvrdila, že bola v živote šťastná. Jej muž ju miloval… a jediné, čo nemala, bolo dieťa. No má nás. Mňa, Anku a Janíčka. Kázala mi vziať si z knižiek jej manžela nejaké nové. Nechcela som, no ona trvala na tom, aby som si vybrala. Knihy o bylinkách, o liečivých koreňoch a sušených kvetoch, starý zápisník s receptami na odvary a masti, a tenká knižka o znameniach prírody, o tom, ako čítať vietor, oblohu a ticho lesa. A malého anjelika zo šúpolia. Do košíka mi dala aj stužky a dve malé zrkadielka. Jej najkrajšie. Nedala mi pokoj, kým som si ich nevzala. Bolo to zvláštne. Ak...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dievča, ktoré maľovalo akvarely 9. kapitola

-
  Po telesnej mi bolo úplne na nič. Mala som pocit, že som prišla aj o ten posledný kúsok energie. A stále som bola rozhodená z toho, čo urobil Vil. Zameria sa teraz na mňa? To bolo to posledné, čo som chcela. Ale nemohla som sa len tak dívať na to, ako je zlý k Marekovi. Je to fajn chalan a šikana je niečo, čo nedokážem prijať a už vôbec nie tolerovať. Pohodlne som sa oprela na lavičke a chvíľu som sa snažila len pokojne dýchať. No zaujalo ma niečo, čo som nečakala. Sadla som si celkom vzadu na lavičku za telocvičňou. A čiastočne krytá stromami som videla Mareka a Tadeáša, ako vyšli cez dvere vedúce z hlavnej chodby. Obaja sa usmievali a niečo si šepkali. Nie som osoba, ktorá ľudí rada sleduje, no šokovane som vzdychla, keď som videla, ako Tadeáš pritisol Mareka k stene a vášnivo ho pobozkal. Rukou som si zakryla ústa. No páni... tak oni sú spolu? Wow. To som fakt nevedela, aj keď som si všimla, že sú si blízki. Pocítila som vlnu nadšenia. Teda. Alexa by mala oči otvorené. Ale vla...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dievčina bez vena 2. kapitola

-
  Tak zvláštne mi stislo srdce. Moja mamka... keby tu bola teraz. Keby tu len bola... Necítila by som takú hroznú ťažobu na srdci. Netrápil by ma máj. „Mamička!" Okolo mňa prebehol Janko, najmladší z detí. Teta Milka sa k nemu s láskou a hrdosťou obrátila a on na chvíľu putoval do jej pevného objatia. Cez zimu bol veľmi chorý. Báli sme sa, že ho stratíme. Stále ho ochraňuje. Pripadá jej taký krehký, aj keď už má znovu líca červené a zelené oči nezvyčajne živé. Potom si teta všimla mňa. Stála som pri dverách, napätá a znepokojená. „Betka, dnes nepôjdeš na pole. Pán richtár ma požiadal, aby som uvoľnila jednu osobu. Pomôžeš upratovať starú školu. Dnes prišiel nový učiteľ. Komunita musí pomôcť, aby sa vyučovanie čo najskôr rozbehlo." „Už dnes?" Nikto nepredpokladal, že príde tak skoro. Počítalo sa ešte s jedným týždňom. Počas mája je na poli veľa práce, všetci sú veľmi zaneprázdnení, škola sa trochu odsúvala bokom... no richtár už očividne urobil potrebné kroky. „Nový pán u...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dievčina bez vena 1. kapitola

-
  Stála som pri okne so šatkou obrátenou okolo pliec. Moje oči hľadeli do tmy, v ktorej sa pomaly zjavovali svetlá fakieľ. Opatrne som odsunula od okna malú sviečku a položila som ju na stolík pri posteli. Pomaly znel pri chalupe tichý spev a smiech. Čoraz bližšie, čoraz jasnejšie som počula hlasy. Stiahla som sa ďalej za hrubú kvietkovanú záclonu a moje telo sa zachvelo. Prišli. Sú tu. Opatrne som odhrnula jej okraj, stále čiastočne naplnená strachom, že ma uvidia. Spev zaznieval hlasnejšie. Mužské hlasy, veselé a mladé, zaplnili priestor našej chalupy. „Stavaj, stavaj, máječek, vysoko ho daj, nech ho vidí každá, čo má milého kraj..." nieslo sa nocou, prerušované smiechom a výkrikmi. Po chrbte mi prebehol mráz. Jeden hlas znel najsilnejšie zo všetkých. Ondráš. Videla som ho celkom vpredu. Jeho vysoká postava a rázny krok sa nedali prehliadnuť. Sledovala som, ako velí mládencom a ako s jeho pomocou pomaly zdvihli máj ozdobený stužkami. Pootvorila som okno. Chcela som počuť, čo bud...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dievča, ktoré maľovalo akvarely 8. kapitola

-
  Dnes neprídem do školy. Idem k doktorke. Alexa napísala len krátku správu a potom sa odmlčala. Akosi som z toho nemala dobrý pocit. Je to ešte len druhý deň a ona už chýba. A ja budem v škole úplne sama. Prepadli ma nepríjemné pocity, keď som kráčala k svojej skrinke. „Ahoj,“ pozdravil sa mi Tadeáš. Aj on zrejme prišiel skôr, tak ako ja. „Ahoj,“ hlesla som ticho. Takmer som popri tých všetkých starostiach zabudla na to, že sme si všetci tak sadli vo výtvarnom krúžku a mohli by sme sa začať viac spolu baviť. Predtým som sa chcela od umenia odstrihnúť a bola som dosť nepríjemná, no plánovala som to napraviť. Podľa možnosti aj hneď. „Vypočítal si všetky príklady?“ opýtala som sa ho. „Snažil som sa, ale tie od Jahody teda vôbec nie sú ľahké. A to vraj hodnotí domáce úlohy.“ „Ona fakt hodnotí domáce úlohy?“ „Hej, povedal mi to starší brat.“ Skvelé. Presne to som potrebovala. A to si vôbec nie som istá, či to mám dobre. A nie je tu ani Alexa, aby som to s ňou prešla. Včera na to nemala...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej