meropeworld

  Nemala som dobrú náladu. Už len preto, že aj mladý Severus bol v sne trochu mrzutý. Dokonca sa ani nechcel hrať, čo nebolo dobré znamenie. Preto som do Snapovho kabinetu vošla len veľmi neochotne. Snape sedel v kresle pri ohni. Na stole mal rozložené pergameny. Asi písomky, pomyslela som si znepokojene. „Tak čo tam tak stojíte, Grangerová, poďte ďalej,“ vyzval ma, aby som si sadla do druhého kresla. „Prepáčte, pane, ja som sa len zamyslela.“ Moje slová sa ani len neunúval komentovať. „Tam na tej druhej kope sú písomky prvákov. Mali by ste zvládnuť aspoň nájsť chyby.“ Vyslovil to, akoby o tom silne pochyboval, čo sa ma dotklo. „Samozrejme, pane,“ bola som odhodlaná dokázať mu, že si s nimi hravo poradím. Čo by sa za iných okolností stalo, ale z toho sna som mala popletenú hlavu a necítila som sa najlepšie. No aj tak som si položila časť tej kopy na kolená a vzala som si brko s farebným atramentom. „Body budem udeľovať ja. Len označte chyby,“ vyzval ma aj naďalej chladne. Takže naš...

  Severus znovu sedel pri brehu jazera. Opatrne som ho sledovala najprv z diaľky. Profesor mi zakázal sa s ním kamarátiť. Mala som ísť ďalej, kamkoľvek, len nie k nemu. No vyzeral tak smutne a zamyslene. Jazero sa mi dnes zdalo tmavé a plné tieňov. Severus náhle vstal. „Prečo na tom nikomu nezáleží? Prečo to musím urobiť? Ja to robiť nechcem,“ opakoval rozhorčene a nejaký čas hádzal kamene do vody omnoho agresívnejšie. Asi to oľutoval… teda to, že sa so mnou naposledy rozprával. No nemôžem to nechať len tak. Chcela som, ale nemôžem dovoliť, aby mal zo mňa taký dojem. Pomaly som zišla dolu, kým on stále hádzal kamienky do jazera, no keď ma uvidel, otočil sa a trochu sa usmial. „Tak to si ty?“ Dal si ruky za chrbát, akoby chcel zakryť to, čo robil. No na to bolo už neskoro. „Áno, som to ja. No zdá sa, že si veľmi nahnevaný práve na mňa… ja pôjdem, ak… len som ti chcela povedať, že ma nemrzí, že sme sa v týchto snoch stretli, Severus. Mne to nevadí.“ Vyslovila som jeho meno. Bolo zvlá...

  O dva týždne neskôr… Počasie sa dosť výrazne zhoršilo. Sedeli sme pri ohni v chrabromilskej klubovni. Dívala som sa do plameňov a premýšľala o posledných udalostiach. Sny o Severusovi. Snape a hra Les záhad, v ktorej sme úspešne postúpili obaja. No ešte sme celkom nedohrali tú najťažšiu úroveň. Bol to spôsob, ako rýchlejšie prekonať tie prvé týždne. Nové spomienky zapĺňali moju myseľ a ja som sa cítila stále tak zvláštne. Po prvý raz, keď sme to hrali, som od toho nemala takmer žiadne očakávania. Vrátila som sa k spomienke na prvý raz, keď sme to hrali. Dokončili sme prvé kolo a zas sme prekročili stanovený čas pergamenom. Pri hre to šlo rýchlo a necítila som sa, akoby som bola v úplnom kŕči. Snape prečítal poslednú kartičku. „Vymenujte všetkých dvanásť spôsobov využitia dračej krvi.“ Posunula som sa na stoličke viac dopredu. Snape sa na mňa díval s ľahkým pobavením. Zrejme očakával, že nebudem poznať odpoveď. Nechala som priestor na chvíľu ticha, aby som ho udržala v napätí. „Ta...