meropeworld

  Prezliekli sme sa do pyžám. Tyler vo svojej hosťovskej izbe, v ktorej bude aj spať. Damien a Julian museli odísť, vraj majú nejaké povinnosti, no mňa to len potešilo. Tak či tak nemali byť súčasťou našej pyžamovej párty a obzvlášť teraz som si to vôbec nepriala. Hlavne preto, že Stella kúpila fakt rozkošné ružové pyžamá a jedno modré pre Tylera s autíčkami. Na mojom boli plyšové medvedíky a na jej hrkálky. No vyzerali sme fakt roztomilo. A teraz boli takéto veci v kráľovstve mimoriadne moderné. Čím detinskejšia párty, tým väčší trend. „Pripravím spoločenské hry, začneme klobúčikmi," navrhla Stella a na chvíľu nás ešte nechala samých, kým sa prehrabávala v policiach. Tyler zvesil plecia a znepokojene na mňa hľadel. „Fakt ma to mrzí, Sofia." Pozrel previnilo na náramok, ktorý sa mu leskol na ruke. „Nie, nechaj to tak. Vôbec sa tým netráp. Chápem, prečo si to urobil. Na tvojom mieste by väčšina ľudí urobila to isté." „Ale zatiahol som do toho aj teba. Nemala si povedať án...

  Sebastian sedel v pohodlnom kresle vo svojej pracovni. Pohľad mu padol na stôl s dokumentmi, ktoré dnes prešiel. Väčšina záležitostí panstva spočívala na jeho pleciach. Kontroloval výnosy a od správcu si vyžadoval účtovné knihy zrejme častejšie než iní páni v jeho postavení. No pokoj, ktorý mu táto práca prinášala, nemohlo nič nahradiť. Tak ako väčšinu letných večerov, aj teraz po práci a obhliadkach panstva oddychoval v tichu, obklopený predmetmi, ktoré sa mu spájali s minulosťou. Kabátec mal nedbalo zapnutý a vlasy mu znovu podrástli. Tentoraz sa priam ukážkovo vlnili. Jeho otec zvykol hovorievať, že je neupravený ako sedliak a že by s takými vlasmi mohol pokojne behať po poliach spolu s nimi. Jediné, čo si vždy nechával, bol pečatný prsteň s emblémom modrého draka letiaceho k oblohe, rodový erb Ravencraftovcov. Hrubý tmavý prsteň kedysi patril dávnym bojovníkom z jeho rodu, ktorí sa zúčastnili nespočetných bitiek. Sebastian však vojny nikdy nemal rád. Ten prsteň mu vždy pripom...

  „Čo... čo tu chcete?“ hlesol Tyler šokovane. Ani on zrejme neočakával, že sa tu len tak objavia. Iste, bývajú v paláci, no Stella nám povedala, že Damien k nej často nechodí. Viac sa zdržiava v hlavnej časti paláca a keď niečo chce, zvyčajne jej vraj zavolá. No očividne sa práve dnes musel rozhodnúť, že aj s tým svojím odporným najlepším kamarátom príde až sem. „Nejaký si drzý, nemyslíš?“ Julian pristúpil k nemu. Nemala som z toho dobrý pocit. Tým dvom chalanom vôbec neverím. „Dostali sme pozvanie od Stelly,“ hlesla som ticho. Damien si ma premeral pobaveným pohľadom. „Tak od Stelly, nuž dobre. Veril som, že svoje pozvania nepremárni na nič také zbytočné, ako je pozývanie ľudí ako ste vy.“ Stisla som pery. A toto že má byť náš budúci kráľ. Fakt primitívne. Aj jaskynný muž by bol slušnejší. „To, čo si myslíš o našom pozvaní, ma nezaujíma. Viem, ako to chodí s takými, ako si ty.“ „Každý ti len poklonkuje a ty si o sebe veľa myslíš, no v skutočnosti ťa nikto nemá rád,“ chrstla som m...