Potichu som zišla dolu do kuchyne. Mamm už dopiekla posledný koláč. Chcela som dnes vstať skôr a pomáhať jej s objednávkami, no ako vždy ma odbila s tým, aby som si radšej oddýchla. A to len preto, že anglický doktor povedal, že mám astmu. To, čo sa mi začalo stávať, keď som sa rozrušila, keď som sa príliš ponáhľala, keď bol vzduch plný múky alebo keď som sa zľakla, teraz považujú za chorobu. Teraz si myslí, že som slabá a nič nedokážem. Zakázala mi pomáhať jej s koláčmi. Nemám z toho veľkú radosť a musím ísť znovu za doktorom, aby mi dal pre ňu papier, že môžem robiť všetko, čo chcem. Rozhodne nemienim len tak sedieť, kým mamm bude pracovať. Má toho veľa. Ja som jediná osoba, ktorá jej môže pomôcť. No viem, že len papier od doktora ju presvedčí. Ešte som ani poriadne nestihla za sebou zavrieť dvere a ona sa ku mne ustarostene obrátila. „Elisabeth, ako sa cítiš?“ „Dobre, mamm, danke.“ Pristúpila som k sporáku, na ktorom bublala voda na čaj. Chcela som jej ho aspoň pomôcť zaliať, no ona...
Komentáre
Zverejnenie komentára