Škola života 19. kapitola

 

Beatrice mi lajkla fotku.

Poslala som ju k nášmu projektu, aby to nevyzeralo tak, že zanedbávam svoje zmluvné povinnosti, ako mi vyčítala za posledný týždeň. Teraz však akoby zázrakom začala byť znovu milá. Krásne.

Pristál mi aj jej komentár medzi ostatnými reakciami. A hneď nato sa pridali ďalšie — od jej followerov, teda teraz už čiastočne aj mojich. Všetko pôsobilo uhladene, profesionálne, tak, ako by to malo vyzerať. Presne tak, ako to Beatrice vedela zariadiť.

S Devonom som sa nestihla porozprávať.

Odišiel na akúsi lekársku konferenciu do Paríža. Len mi napísal, že mi odtiaľ niečo prinesie, čo ma ešte viac znepokojilo. No keď som si to prečítala, už bol na ceste a ja som nemala odvahu mu volať.

Nechcela som ho rozhodiť pred vystúpením — teda pred prezentáciou, ktorú tam bude mať o prevencii zranení u vrcholových športovcov a návrate k plnej záťaži po preťažení svalov a kĺbov.

Nikdy by som si neodpustila, keby to kvôli mne pokazil.

Porozprávam sa s ním až potom, keď sa vráti. Vtedy si všetko vyjasníme.

Pocítila som aspoň čiastočnú úľavu, že sa táto nepríjemná povinnosť znovu odložila.

Beatrice mi lajkla ďalšiu fotku. No teda — čo to s ňou dnes je?

Aj na naše nové spoločné video prichádzali ďalšie ohlasy. Naša spolupráca sa ľuďom očividne páči. Aj keď ja oproti Beatrice pôsobím trochu príliš neisto. Možno práve preto to vyzerá autenticky.

Otvorila som chat.

Ja:
Beatrice, deje sa niečo?

Beatrice:
Nie. Prečo?

Ja:
Lajkuješ mi fotky.

Beatrice:
Lebo sú dobré. To je všetko.

Ja:
Naozaj je to všetko? Nič náhodou nechceš?

Beatrice:
Nuž... možno predsa len niečo.

Ja:
Vedela som to...

Beatrice:
Prezradíš mi, kto je ten šťastný?

Sakra.
Iste. To, čo som povedala pri fľaši. Už aj Gretha do toho rýpala, ale odbila som ju tým, že je to príliš čerstvé a že o tom nechcem hovoriť, aby som to nezakríkla.

Ja:
Nemôžem. Ešte nechcem, aby sa o tom hovorilo.

Napísala som to a modlila sa, aby jej to stačilo.

Beatrice:
Ale mne to predsa môžeš povedať. Sme kamošky.

Tým som si však nebola celkom istá.
Myslela som si, že sme na prahu úplného obratu a akéhosi friends crushu, no potom Beatrice znovu zatvrdila a prestala sa so mnou normálne baviť. Nevedela som, na čom som — a to ja zvyčajne nemám rada. Aj keď viem, že to občas robím ostatným. No keď je to obrátene, je to vždy horšie.

Ja:
Naposledy si sa správala, akoby si ma nenávidela.

Beatrice:
To si nevšímaj. Poznáš ma — hneď ma všetko rozhodí. Ale toto je iné. Zaujíma ma tvoj milostný život.

Ja:
A to už prečo?

Beatrice:
Trochu vzrušenia nezaškodí. S Readom sme už v pohode, ale späť k sebe sa nevrátime. Nádej mi dáva aspoň to, že niekto je šťastný.

Ja:
Prečo sa k sebe nevrátite?

Beatrice:
Mám iné preferencie než on. Žiaľ.

Ja:
To ma mrzí.

Beatrice:
Mňa nie. Lepšie to zistiť skôr než neskôr.
Ale teraz vážne. Povedz mi niečo o ňom. Aký je?

Ja:
Neviem, či je to dobrý nápad.

Beatrice:
Máš snáď dôvod to tajiť?

Presne toto som potrebovala.

Ja:
Isteže nie. Prečo si to myslíš?

Beatrice:
Toľko tajností... a tým niečo bude. Prídem k tebe a preberieme to.

Ja:
Nuž... teraz odchádzam. Možno neskôr večer.

Beatrice:
Dobre, len to dlho neodkladaj. Gretha mi už povedala, že to tiež chce vedieť. Je jej to podozrivé. Myslí si, že si sa možno zaplietla s niekým nevhodným.

Sakra.
Sakra a ešte raz sakra.

Ja:
Ale nie, nie je nevhodný, ver mi. Len to ešte nechcem rozširovať. 😄

Srdce mi bilo na poplach. Mohla som čakať, že sa toto stane. Ona si nedá pokoj. Musím sa jej nejako zbaviť. Snáď sa mi podarí vymyslieť čo so ňou urobím, aby prestala vyzvedať.

Kúpila som nejaké chrumky. Proseco tiež. Ja nebudem veľmi piť, ale chcem navodiť takú fajn atmosféru, akože sa ničoho nebojím a nič ma netrápi. Večer ju musím presvedčiť. Musí uveriť, že o nič nejde. Inak som v kaši a bude to ešte horšie ako predtým.

Mala som pocit, akoby mi na pleciach znovu niečo ťažké sedelo. Kiežby som si len robila večierok s kamoškou, kiežby sme sa len tak bavili a nebolo to také vážne. Vážne neviem, čo si mám o tom myslieť. Prečo sa do toho vôbec stará.

Snažila som sa potlačiť hnev, ak na ňu budem zlá, len ju to utvrdí v tom, že naozaj niečo vyvádzam. To nebude dobré.

Vrátila som sa späť na internát a všetko som pripravila. Gretha ide zas von, s nejakou skupinou alebo čo. Ale nie s našou. Našťastie. Ešte ona by mi tak chýbala. Je dosť dobrá v čítaní ľudí.

Keď okolo pol šiestej prišla Beatrice, bola som už lepšie naladená. Predsa len som si dala jeden pohárik, len preventívne. Aj keď viem, že by som nemala. Potrebovala som trochu uvoľniť tú hrču v hrdle.

Beatrice si sadla na moju posteľ a posunula medvedíka bokom.
„Tak, som samé ucho," začala hneď zostra.

Podala som jej pohár, naliala prosecco a ponúkla jej obľúbené chrumky. Tvárila sa, že dodržiava životosprávu, ale videla som, ako ju také veci fascinujú. Má ich fakt rada a nenechá si ich ujsť, ak jej ich správne podám.

„Ďakujem, veľmi dobré," povedala a chvíľu len chrúmala, kým môj mozog pracoval na plné obrátky. Musím pôsobiť sebavedomo. Akoby sa nič nedialo. Ochrániť náš vzťah.
Aj keď mám stále strach, že to nedopadne dobre.

Uvedomujem si všetky riziká aj to, že nerobím správnu vec. No moje srdce to akosi vôbec nezaujíma. Poeticky povedané, bije len preňho. A ja to chcem preskúmať, aj keď je mi jasné, že narazím. No nedokážem prestať.

Aj teraz by som mu najradšej zavolala, ale nechcem byť tá prvá, čo ho niekam pozve. Nechcem vyzerať zúfalo. Tak čakám, kedy on urobí prvý krok.

Beatrice na mňa zvedavo hľadela.

„Nuž, niet čo povedať," začala som opatrne. „Len nechce robiť z takých vecí veľkú vedu. Nechce byť na sieťach a ja tam teraz aktívna som, tak preto."

Beatrice sa zatvárila spokojne. Dávalo to zmysel.
„To je dobre, že ho tak chrániš. Máš pravdu, na sieťach by sa to mohlo skomplikovať. Len dúfam, že ťa nebude obmedzovať. Mám v pláne pár zaujímavých projektov."

„Nebude, neboj sa," uistila som ju a sadla si bližšie k nej.

Zdalo sa, že jej to stačilo. Aspoň zatiaľ. Aj ja som si vzala chrumky, len aby som nemusela hovoriť. Aj keď som mala pocit, akoby mi vôbec nechutili.

„Ale teraz vážne," povedala a ukázala na akýsi balíček zabalený v tmavom papieri. „Prišla mi taká novinka."

„Čo to je?" spýtala som sa.

„Také menšie prekvápko. Neskôr ti o tom poviem, keď to otestujem. Zatiaľ nezáväzne. Je to od jedného nového start-upu."

To ma hneď zaujalo. Novinky ma vždy priťahovali.
„Je to nejaká technologická vychytávka?"

„Niečo také." Usmiala sa. „Mám ešte jedny, tak tieto si nechaj a potom si to pozri, keď budeš sama. Máš číslo tridsaťosem?"

„Asi tak."

„Dobre, toto by malo byť tridsaťšesť až tridsaťosem. Ale nikomu to neukazuj, je to ešte fakt niečo, čo máme len my. V rámci nového kontraktu. Podpísala som ho ešte pred našou spoluprácou, ale až teraz to prišlo."

Prikývla som a balíček som zatiaľ odložila bokom. Bola som zvedavá, čo v ňom je, ale to som chcela zistiť až neskôr.

S Beatrice sme sa ešte chvíľu rozprávali, potom sme si pustili film. Neskôr zapla Bachelora. Najprv som ho pozerať nechcela, ale napokon ma to celkom chytilo. Viem, je to blbosť, no s jej komentármi sa z toho stal doslova virálny moment. Aj nás pri tom trochu natočila a ľudia to hneď „zožrali".

Keď večer odišla, otvorila som balíček. Bola som dosť prekvapená, keď som si prečítala návod. O niečom podobnom som už počula, ale toto bol úplne iný level. Nová hračka pre dospelých.

Pozrela som na ovládač. Aj tak som si hovorila, že to nebude fungovať tak, ako sľubuje návod. Určite nie.

Napriek tomu som si v kúpeľni tie nohavičky obliekla. Pocit bol celkom bežný, akoby tam nič nebolo. Potom som si ešte raz prešla návod, vložila batérie do ovládača a všimla si tri tlačidlá s rôznou intenzitou.

Vraj je to inteligentné zariadenie.
Tak uvidíme.

Tá vec teda dokáže robiť veci.

Ráno som bola z toho natoľko hotová, že som si obliekla tie druhé, ktoré ešte ostali v balíčku. Vzala som si aj ovládač.

Dnes som obzvlášť v strese kvôli tej eseji. Možno mi to pomôže aspoň trochu sa uvoľniť.

Celý moderný tanec som myslela len na to, že musím odovzdať tú esej. Bola som z toho taká nervózna, že som zabudla na všetko ostatné. Hodina preletela a ja som sa ani raz nepozrela na profesora Blaka. Možno je to tak lepšie. Beatrice by si mohla začať niečo domýšľať.

Aj tak som však cítila, že ma pozoruje. Akoby som bola pod lupou.

Potom sme mali cvičenie s dekanom. Mala som krátku prezentáciu a až úplne ku koncu hodiny som mu odovzdala tú prácu. Stále som bola rozrušená z jeho výrazu. Keď som si chcela sadnúť niekam do súkromia a trochu sa ešte upokojiť, siahla som do kabelky.

Ovládač tam nebol.

Sakra. Kde je tá vec?

Mala som ho predsa v kabelke, spolu s tou esejou. A teraz tam nie je. Musím sa vrátiť do triedy a nájsť ho.

„Čo je? Kam to bežíš?" čudoval sa Derek.

Len som pokrútila hlavou.
„Niečo som stratila."

Bežala som späť, no trieda už bola zamknutá. Na vrátnici mi vrátnik napokon požičal kľúč. Vošla som dnu a prehľadala všetko.

Nič.

Sakra. Kde som ho mohla stratiť?

Beatrice ma zabije.

Pocítila som jemné vlny potešenia, ktoré sa začali šíriť mojím telom. Niekto sa hrá s tým ovládačom.

Sakra.

Ten pocit, že má niekto pod kontrolou moje reakcie, bol zvláštne príjemný. Oprela som sa o stenu a nechala tie vlny pokojne prechádzať telom. Bolo to vzrušujúce. Až nebezpečne príjemné.

Tak toto je iný level, pomyslela som si.

Navonok to vyzerá, akoby tam nič nebolo. Žiadna stopa, žiadne podozrenie. A predsa to funguje dokonale. Tá vec rozhodne prerazí na trhu. Nevedela som si predstaviť nič účinnejšie.

Pomaly budujúce sa potešenie sa znásobilo do prudkej extázy. Vlna úľavy ma zaplavila celkom nečakane.

No ten ovládač musím nájsť.
Musím zistiť, kto ho má, a vziať ho späť.

Beatrice sa na to bude pýtať. A čo ak sa prezradím a—

Ďalšia vlna. Ešte intenzívnejšia.
Na chvíľu som stratila reč aj schopnosť myslieť.

Keď som sa konečne trochu spamätala, prinútila som sa sústrediť. Musím premýšľať. Kde to môže byť? Kde som ho mala naposledy?

Predstavila som si, ako vkladám esej do kabelky. Natlačila som ju tam narýchlo po prezentácii, ani neviem prečo som ju nenechala na lavici. A vtedy som ucítila zvláštny tlak.

Áno. Iste.

Možno som ovládač zatlačila medzi tie papiere.

Nie.
To nie.

Hádam ho nemá on. To sa nesmie stať. Nikto sa to nesmie dozvedieť.

Nikdy.