Noc temných I. remake Prvá kapitola

 „Ja som sa mala oňho starať!“ vrieskala Beatrix, zatiaľ čo som v kuchyni dokončovala poslednú várku elixírov.

Temný pán sa rozhodol podstúpiť finálnu premenu. Mala nepríjemné účinky na jeho telo a bolo nutné jeho stav pozorne sledovať. Severus Snape bol zaneprázdnený prácou pre Dumbledora, a tak ma požiadal, aby som dohliadla na priebeh.

Bola som jeho najlepšou študentkou. Okrem elixírov sa už druhý rok venujem aj liečiteľstvu. Moja prítomnosť v temnom sídle však očividne istých ľudí neteší.

„Buď rozumná, Beatrix. Čo ty vieš o liečiteľstve?“ zaznel napätý hlas Luciusa Malfoya.

„Nič. Ale to neznamená, že sa o svojho pána nedokážem postarať.“

Povzdychla som si. Stále dookola to isté. Som tu len na pár týždňov a ona už panikári.

Nie som predsa vhodný prototyp smrťožrúta. Som milá. Nemám rada násilie. Neodpustiteľné kliatby som naposledy riešila len ako projekt do školy – v eseji, ktorú nám zadal učiteľ OBČM.

Nemusí sa báť, že by som sa tu dokázala udržať.

A predsa… asi viem, čo ju znepokojuje.

Veľký had sa preplazil okolo mňa a zanechal za sebou stopu silnej mágie. Nečudujem sa, že sa všetci Nagini boja. Stačí, aby sa objavila v miestnosti, a smrťožrúti stuhnú.

Rukou som si prešla po neaktívnom tetovaní na predlaktí.

Každý, kto dostane privilégium pohybovať sa v jeho blízkosti, musí byť podľa jeho pravidiel takto označený. To moje ani skutočne nebolelo. Je dočasné. Len obraz, ktorý ešte neprešiel do krvi.

Len formalita, aby som tu aspoň čiastočne zapadla. Odstráni mi ho, keď budem odtiaľto odchádzať a moja práca bude dokončená. Obraz hada zmizne z mojej ruky a ja sa budem môcť vrátiť k svojmu bežnému životu.

Tak či tak sa aj tu učím na skúšky, ktoré ma čakajú. Liečiteľstvo a pokročilé elixíry. Snape za mnou príde, aby ma preskúšal ešte pred skutočnou skúškou. Sama som ho o to požiadala. Chcem si byť istá, že skúšku urobím.

Musím sa sústrediť. Temný pán nemá rád, keď mu niekto nevenuje plnú pozornosť.

Nagini sa natiahla cez stôl.

„Je netrpezlivý…“

„Hneď to bude hotové,“ odpovedala som potichu.

V našej rodine som jediná, ktorá hovorí hadím jazykom. Neviem prečo. Možno práve to Beatrix znepokojuje.

Uložila som elixíry na vozík a vydala sa chodbou.

„Chcem ho vidieť!“ zasyčala Beatrix a postavila sa mi do cesty.

Chráníla som vozík vlastným telom.

„Opýtam sa Temného pána, či je pripravený.“

„Ja som jeho najvernejšia služobníčka.“

Vytiahla prútik.

„Otvoríš tie dvere, inak…“

„Dobre. Ale keď bude nahnevaný, odnesieme si to obe.“

Otvorila som zásuvné dvere. Prútik ma tlačil do chrbta.

„Dobré ráno, môj pane.“

Temný pán sedel v kresle otočenom k oknu. Kapucňa, rukavice, tmavá látka zakrývali každý kúsok jeho tela.

„Čo tu robíš, Beatrix?“ ozval sa hlas, ktorý znel mladšie než pred premenou.

„Potrebovala som si vás vidieť…“

„Odíď, skôr než sa nahnevám.“

„Musím si byť istá, že ste v poriadku.“

„Ak si tak veľmi zvedavá, budeš prvou osobou, ktorá ma uvidí.“

„Helen, zlož mi kapucňu.“

Beatrix ma odsotila. Spadla som. Znovu som vstala.

Pomaly som mu odstránila kapucňu, látku, masku.

Srdcovité pery. Bledá pokožka. Dokonalé rysy.

Stiahla som mu rukavice.

Dlhé elegantné prsty.

Bol príťažlivejší, než som čakala.

„Vyzerá to dobre,“ povedala som pokojne. „Posledná dávka elixírov. Potom už len citová premena.“

„Priprav všetko potrebné.“

„Vy ste… ste to vy…“ zašepkala Beatrix.

„Si prekvapená, že som za mlada vyzeral tak dobre?“

Jej pohľad horel láskou.

Ja som cítila len rešpekt. A strach.

„Ale tá citová premena… mám pochybnosti,“ ozvala sa Beatrix. „Spojili ste horcruxy. To musí stačiť.“

„Nestačí. Potter nemôže mať zbraň, ktorú ja nemám. Videl som v jeho mysli, čím ma prevyšuje. Musím to mať tiež.“

„Riziko… skutočne cítiť—“

„Zničím ho. Neostane po ňom ani prach. Už nemá v sebe môj horcrux. Vzal som mu všetko, čo som mu neuvážene dal.“

„No to mi nestačí. Chcem, aby videl, čo znamená zahrávať sa so mnou. Jeho najväčšiu zbraň obrátim proti nemu. A ty sa ma nesnaž zastaviť. Nemôžeš to zmeniť. Len sa tomu podriadiť, inak…“

V jeho očiach sa zablysol nemilosrdný hnev.

Mučil by aj ju.

Striasla som sa a želala si čo najskôr odísť.

Ak je to pravda…

Nechcela by som byť v Potterovej koži.

„Môžem… môžem sa vás dotknúť, pán môj…?“

Odvrátila som sa, keď som si uvedomila, že Beatrix to vôbec neprekáža.

„Nie. Nikto sa ma teraz nebude dotýkať. Ani ty.“

Vrátil sa späť na svoje miesto. Beatrix sa zatvárila akoby ju udrel priamo do tváre. Ja som len ticho ustúpila k stolíku. Mala by byť šťastná, že ju nechá na pokoji a nepotrestá za to, že ho vyrušila. Ja som mnohokrát také šťastie nemala. V jeho rukách som spoznala bolesť. 

„Podaj mi elixíry, Helen. Nech sa tá premena rozbehne. A potom obe vypadnite.“

„Samozrejme, pán môj…“

Rýchlo som sa vrátila k stolíku a posunula ho až k nemu. Postupne som mu podávala jednotlivé fľaštičky. Vyzeralo to, akoby toho musel vypiť veľa, no z každej bolo len pár kvapiek. Spolu však tvorili základ jeho psychickej premeny.

Pottera musí naozaj nenávidieť, keď ide do niečoho takého.

Aby sa mu vysmial, riskuje priveľa. Nikdy nemal bežné pocity. Ktovie, aké to bude teraz, keď ich dostane.

Dúfam, že ja tu už nebudem.

Moja práca sa týmto dňom takpovediac končí a ak všetko pôjde dobre, už zajtra mi zloží znamenie.

Nechala som ho všetko vypiť a ustúpila som.

„Keby ste čokoľvek potrebovali, som tu, môj pane. No budete sa cítiť zvláštne. Ako v ohni. To je normálne. Môže sa vyskytnúť telesná bolesť… možno aj duševná. Nikto ešte nepodstúpil takú rozsiahlu premenu za posledné roky a nie je to úplne zdokumentované.“

„Pokiaľ ma to nezabije, budem spokojný,“ dodal Voldemort ostro. 

Vedel aké sú podmienky len ma zas skúšal. Štvalo ma to. Takmer neskutočne. Stisla som pery. Nie nič nehovor. Nič nehovor. Opakovala som si, že som vyviazla tentoraz dobre, no nedalo mi to, keď ma Beatrix prebodávala vražedným pohľadom. 

"Nie, túto možnosť sme vylúčili. Okrem toho stále máte horcruxy, šanca že vy vám to ublížili takýmto spôsobom je minimálna. Svojím spôsobom vám skôr vrátia život." 

Voldemort si ma skepticky premeral. "To je odvážne tvrdenie, Helen. No povedzme, že doterajšie výsledky mi dopomohli k tomu, aby som prehliadol tvoju neskutočnú drzosť." 

"Ďakujem, môj pane," povedala som namiesto toho a zľahka som sa ešte viac stiahla, akoby som mala už teraz klesnúť na kolená. 

Beatrix sa uškrnula. Páčilo sa jej, že sa obrátil pri mne. Ako zvyčajne. Neospravedlnila som sa len som sklopila zrak. Temný pán nerozumie slovu prepáčte, len ho ešte viac vyprovokuje. Raz smrťožrútom odpustil, ale to sa netýka nových a už vôbec nie tých dočasných. No už ma prepustil tak som dúfala, že sa toho bude aj držať a nezmení názor. 

Nepovedal nič viac ani nevytiahol prútik. Našťastie. Očividne mali naňho tie elixíry predsa len trochu utlmujúci účinok, ale to je len počiatočná fáza. Dnes tu ešte budem pre každý prípad ale zajtra idem na skúšky. Potom už bude premena dokončená a nebude ma viac potrebovať. 

Chytila som sa vozíka a nechala ich osamote. Beatrix sa zrejme ešte zdrží, no mne je to jedno.

Hlavne že dnes príde Snape a preskúša ma. To ma aspoň trochu rozptýli. Pre Temného pána už veľa urobiť nemôžem.

Zastavila som sa ešte vo dverách.

„Ešte posledná vec. Zajtra, ak všetko pôjde dobre a proces bude úspešný, môžete mať aj bežné fyzické reakcie, aké mávajú muži. Je dosť možné, že znovu pocítite aj fyzickú túžbu – ako dôsledok dovŕšenej telesnej premeny.“

„Beriem na vedomie. Zariadim sa podľa toho,“ odpovedal chladne.

Potom som už zavrela dvere.

Zdalo sa mi, že moje posledné slová aspoň raz Beatrix potešili.

Držala som sa vozíka a kráčala späť do starej kuchyne, ktorú som používala ako dočasné elixírové laboratórium. Veľa z tých elixírov pripravoval aj Snape a ja som mu len asistovala alebo ich dokončovala.

Tak trochu mi už začínal chýbať.

Cítila som sa istejšie, keď tu bol.

Tak či tak, bude to on, kto ma odvedie preč a pretrhne všetky moje väzby s týmto miestom.

Nebudem si pamätať, že som pomáhala Temnému pánovi.