Potterheadka 4. kapitola

 Na posteli som si rozložila všetky svoje šaty. Skeptickým pohľadom som prechádzala po každom kúsku.

Zvyčajne si na párty beriem len džínsy a tričko na ramienkach. No dnes som chcela vyzerať skutočne úžasne. Už len preto, aby som dobre vyzerala na fotkách. Okrem toho s nami idú aj chalani. A tí budú vyzerať úžasne. Nemala by som ako jediná zaostávať.

Annie sa pozrela do tej kopy a vybrala čierne šaty. Trochu štýl Bellatrix Lestrange, ako som ich ja sama nazývala. Mali mierne rozšírenú sukňu, ktorá sa pri pohybe jemne vlnila, a srdcovitý výstrih, ktorý pôsobil odvážnejšie než čokoľvek, čo som si doteraz obliekla. Látka bola jemná, splývavá, a keď som si ich kedysi skúšala pred zrkadlom, cítila som sa v nich o niečo viac... ženská. Takmer nebezpečne príťažlivá.

Raz som si ich kúpila v jednom obchode, keď boli v dosť výraznej zľave, no potom som ich zastrčila celkom naspodok skrine, lebo sa mi zdali príliš výrazné.

„Čo povieš na toto?" opýtala sa Annie.

Už bola oblečená v dokonale zladených šatách – jednoduché, priliehavé, béžovo-krémové minišaty s čistými líniami, bez zbytočných vzorov. Minimalistické, ale presne také, ktoré zvýrazňovali jej postavu a nechávali vyniknúť jej sebavedomie. K tomu jemné zlaté náušnice, uhladený vysoký cop a nenápadné sandále na tenkom podpätku. Vyzerala, akoby práve zišla z módneho editoriálu.

„No ja neviem, ešte som ich nemala na sebe," povedala som trochu rozpačito a premeriavala som si ich.

„Myslím, že by ti sedeli. Okrem toho si k nim môžeš dať aj svoj obľúbený prívesok Dary smrti," dodala Annie a znovu mi nimi zamávala pred očami.

Iste, teraz, keď ich takto držala, som mala pocit, že je to možno dobrý nápad. Ale aj tak som váhala. Majú zapínanie vzadu a čo ak v nich nebudú dobre vyzerať moje prsia?

„Aspoň ich vyskúšaj," navrhla Ivy, ktorá mi medzitým jemne natočila vlasy. Len veľmi zľahka, aby to nebolo prehnané.

Ona zvolila modrý crop top a tmavé džínsy. Na jej postave však vyzeral dokonale aj celkom bežný štýl. Doplnila ho veľkým krížom, ktorý patril k jej obľúbeným doplnkom. Tmavé vlasy si dala do vysokého drdola, keďže neznášala, ako jej vždy padali do očí. Nechala tým vyniknúť svoj štíhly krk a pekné črty tváre.

„Tak dobre, skúsim to..."

Zaliezla som do kúpeľne. Obe vyzerali tak dobre. Pri nich som sa vždy cítila, akoby na mne nič nebolo správne, aj keď mi nikdy nenaznačili, že by so mnou bolo niečo v neporiadku. Obe mali podľa mňa dokonalé krivky.

Nerada sa pred nimi prezliekam za denného svetla. Ani na telesnej. No tam sa aspoň dá niekam ukryť. Tu mi to pripadalo, akoby som bola až príliš odhalená.

Obliekla som si šaty najlepšie, ako som vedela, no zapnúť zozadu som si ich už nedokázala. S povzdychom som vyšla von a otočila som sa k Annie. Tá mi opatrne zapla zips.

„Tak vidíš, sedia ako uliate," povedala a jemne po nich vpredu prešla, aby ich uhladila a napravila sukňu.

Nuž, možno mala pravdu. Vyzeralo to dobre, aspoň z môjho skromného pohľadu. Aj prsia sa mi v nich zdali celkom dobre uložené.

Ivy mi podala môj náhrdelník s Darmi smrti. Trochu som sa obávala, že sa mu budú smiať kvôli tomu, čo som urobila na našom stretnutí, no nepovedali o tom ani slovo. Akoby sa vôbec nič nestalo.

Radšej som však o tom nechcela hovoriť. Ja sama som nebola pripravená opustiť svoj obľúbený svet, a prečo by som aj mala? Cítila som sa v ňom uvoľnene a spokojne. Okrem toho tam stále bolo čo objavovať a na čo sa zameriavať. A mnohé z tých teórií vôbec neboli detské ani smiešne.

No bolo mi ľúto, že ich zapálenie už nie je také ako to moje. To však neznamenalo, že sa k tomu ešte niekedy nevrátia, keď príde tá správna vlna. Verila som, že seriál znovu nakopne ich nadšenie, aj keď som sa toho trochu obávala. Niektoré veci ma totiž znepokojili, najmä ohľadom výberu niektorých hercov.

No teraz som na to nechcela myslieť. Ak sa znovu začnem obávať, len všetko pokazím.

Snažila som sa pokojne dýchať a ešte v zrkadle skontrolovať akúkoľvek možnú nezrovnalosť.

„Nebude vadiť, keď si k tomu dám čierne tenisky?" opýtala som sa Annie. Vysoké topánky, ktoré rada nosí ona, ja neznesiem. Ani tie na platforme. Mám v nich vždy pocit, že nemám dostatok rovnováhy.

„Jasné, pokojne si ich daj, je to predsa len neformálna párty. Ja tie svoje potrebujem, bez nich by som bola fakt maličká. Okrem toho sa chcem cítiť krásna."

Akoby to vôbec bolo nutné, pomyslela som si zdrvene. Kiežby som mala jej postavu. Kiežby som nebola taká nevýrazná.

Annie všade, kam príde, vyvolá príjemnú odozvu. Mňa si nevšímajú.

No nechcela som ju zbytočne rozhodiť, tak som len prikývla a šla som si vziať kabelku. Skontrolovala som, či v nej mám všetko potrebné. Vrátane kľúčov. V žiadnom prípade som nechcela zbytočne zobudiť našich, keď prídem domov.

Nebude to tak skoro ako zvyčajne. Chcem si to tentoraz poriadne užiť.

No otec bude tak či tak vo firme, ktovie, kedy sa vlastne vráti, a mama necháva Dereka prespať u kamaráta Cola. Čo zrejme znamená, že bude mať tiež svoj program a vráti sa unavená.

Dohodli sme sa na rozumnom čase, kedy by som mala prísť domov, aj na časovej rezerve. Takže som bola viac než spokojná.

Okrem toho sa naši neboja, keď idem s kamarátkami, a už vôbec nie na oslavu spolužiačky. To pre nich nie je také desivé, akoby sme šli do nejakého podniku.

Rozhodli sme sa ísť taxíkom, aby sme sa nemuseli ničím zaťažovať. Okrem toho ani jedna z nás ešte nemôže oficiálne šoférovať. Ivyin brat nemal čas, tak sme chvíľu stáli vonku a čakali na jeho príchod.

Bola som dosť nervózna, ani neviem prečo. Na takýchto oslavách som už bola stokrát. Sarah každý rok robí dosť veľkú domácu párty. No tento rok sľúbila, že to bude špeciálna akcia. Ale to v podstate tak či tak nič neznamenalo.

Pán Roberts zastal autom blízko pri nás.

„Dievčatá, ako úžasne vyzeráte,“ pochválil nás.

„Dobrý večer, pán Roberts, a ďakujeme,“ pozdravila som ho a dievčatá takisto. Už ho dobre poznajú, vedia, že to vždy myslí dobre.

No hlavou mi prebleskla jeho ruka na mojom kolene. Stále som mala ohľadom toho zmiešané pocity, aj keď to trvalo krátko. Snažila som sa to však považovať len za menší žart.

Potom už prišiel taxík.

„Príjemnú zábavu,“ poprial nám ešte pán Roberts a my sme už sedeli natlačené vo vnútri. Ja som pevne zvierala v ruke kabelku. Ivy si v zrkadielku ešte skontrolovala očné tiene. Annie si opatrne napravila sukňu a do mobilu naťukala pár viet.

Potom sme sa konečne pohli a ja som na chvíľu zavrela oči.

Griffin. Dnes tam bude. Pozriem sa mu do očí. Aké to bude? Všimne si vôbec moju existenciu, alebo mu ide len o tú hru? Bol dobrý, možno až príliš. No prečo ma to znepokojuje? To som predsa chcela.

Nechala som sa unášať myšlienkami tak dlho, až kým mi Ivy zľahka nepoklepala po ruke.

„Budeme vystupovať…“

Prikývla som a vysúkala som sa von, opatrne, aby som nezavadila o sukňu a neukázala nič nevhodné. Snažila som sa držať nohy spolu.

Pred Sarahiným domom bolo dosť rušno. Všade blikali svetlá, hlasná hudba zaznievala zo všetkých kútov. V záhrade som videla stoly, mixážny pult a veľký parket.

S chalanmi sme sa mali stretnúť pri plote, na pravej strane. Videla som Ryana, ako tam stál a mával nám. Za ním sa krčil Austen. Obaja v džínsoch a tričkách s hokejovým motívom.

Annie sa vystrela a zamierila priamo k nim.

Annie sa vystrela a sebavedomým krokom zamierila priamo k Austinovi. Pohybovala sa s istotou, ktorá mi doslova vyrážala dych. Šírila okolo seba auru sebavedomia a príťažlivosti, čím okamžite upútala viacero pohľadov. Dlhé svetlé vlasy jej voľne dopadali na plecia – nespútané, husté, akoby sa o nič nestarali.

Austin sa usmial a jemne ju objal.

Potom sme prišli na rad my.

Ivy sa postavila k Ryanovi, ktorý jej hneď ponúkol rameno. Vždy bol rád takýto formálny. Ivy to s úsmevom prijala, akoby to bolo úplne prirodzené.

A ja som kráčala ku plotu ako posledná.

Noha sa mi trochu zamotala a takmer som spadla. A to som si dala čierne tenisky. Skvelý začiatok, pomyslela som si trpko.

Vtedy mi pohľad padol na Griffina, ktorého som si predtým ani poriadne nevšimla. Stál pod veľkým stromom, jeho postavu zatieňovali konáre a svetlá zo záhrady. Usmieval sa. Mal na sebe tričko, ktoré zvýrazňovalo jeho svaly, a tmavé dlhé nohavice.

Jeho pohľad skĺzol na môj náhrdelník Darov smrti.

Srdce mi bilo ako splašené. Pozerá sa na náhrdelník… alebo na moje prsia? Nebola som si istá. Automaticky som sa trochu viac vystriela.

„Vyzeráš úžasne,“ povedal ticho a jemne mi ponúkol ruku.

Chytila som sa jej.

Mali sme ísť len ako kamarátska partia, no chalani to očividne zobrali vážnejšie. Sarah predsa napísala, že chce, aby každý prišiel s partnerom. Celkom schválne.

To bola celá ona.

Preto bola výhoda, že tí naši sú takí chápaví a prevažne pripravení nám kryť chrbát, aby sme aspoň tentoraz unikli jej jedovatým rečiam.

Annie prešla dopredu, aby odovzdala naše darčeky. Držala ich v malej taške, ktorú mala pri sebe. Boli označené našimi menovkami. Sarah nechcela, aby sme jej ich dávali osobne – povedala, že takto to úplne stačí – a ja som jej za to bola nesmierne vďačná. No aj tak bolo povinnosťou zastaviť sa pri hostiteľke skôr, než sa ponoríme do víru jej prekvapení. Preto sme čo najskôr zamierili k nej.

Stála tam a tvárila sa ako veľká organizátorka – v krátkych ružových šatách a s korunkou Birthday girl.

„Ahoj, Sarah,“ postavila sa k nej ako prvá Annie.

Ani jej šarm však našu spolužiačku neoslnil.

„Annie, vitaj. Tak si tu aj so svojou partičkou, skvelé,“ povedala a pohľadom si premerala najmä mňa a Griffina. Ruky sme mali stále spojené. Zamračila sa, no nijako to nekomentovala.

„Prejdite k prednému stolu. Mám tam dnes špeciálne drinky, každý si môže vziať jeden pohár a vybrať si od môjho barmana.“

Oficiálne by sa na jej párty nemalo piť – aspoň to vždy sľubovala rodičom. Lenže keďže tí, ako vždy, neboli doma, ktovie, čo v tých pohároch vlastne bolo.

„Jasné, neboj sa, pôjdeme,“ povedala Ivy hlasom, z ktorého prekypovalo sebavedomie a zdržanlivosť zároveň. Taká bola hlavne k nej. Aj keď spolu otvorene nebojovali, napätie medzi nimi bolo vždy cítiť.

Sarah sa pohľadom vrátila ku mne.

„A ten šperk, čo to je?“

Otvorila som ústa, no vôbec sa mi to nechcelo vysvetľovať. Zľahka som sa zachvela.

„Dary smrti,“ vyhlásil Griffin. „Veľmi pekný prívesok, pristane jej, nemyslíš?“

„Ale iste, ako povieš,“ odvetila Sarah. S ním sa odmietala hádať. Pre hokejistov mala vždy slabosť a snažila sa s nimi udržiavať dobré vzťahy.

Vydýchla som si. Mali sme za sebou stretnutie s drakom a ja som si teraz mohla konečne v pokoji užívať párty. A to, že sa ma Griffin zastal, vo mne vyvolalo nové teplo, ktoré sa mi rozlialo po celom tele.

Vzali sme si poháre a dali si niečo ako narodeninový punč. Bol sladký, no nevyzeral, že by bol výrazne podfarbený niečím extra. Medzitým DJ pustil rýchlejšiu hudbu a my sme si našli voľné miesto pri jednom zo stolov.

„Myslíte si, že bude aj ohňostroj?“ opýtal sa Ryan náhle, keď si všimol akéhosi chlapíka, ktorý pobehoval celkom vzadu.

„To je dosť možné, jej otec vie vybaviť všetko,“ poznamenala Ivy pobavene.

Annie ako prvá dopila svoj pohár.

„Zatancujeme si,“ navrhla Austenovi.

Ten len pokrčil plecami, tiež dopil a chytil ju za ruku. Zmizli medzi tanečníkmi. Parket bol dosť veľký, v pohode sa tam dalo stratiť.

Netrvalo dlho a aj Ivy vytiahla trochu sa vzpierajúceho Ryana. No keď mu dala ruky okolo krku, prestal úplne protestovať a aj ich pohltil dav.

Ostali sme tam sedieť len my dvaja.

Ja som mala ústa zavreté na zámok. Nemohla som vydať ani hláska, keď som sa dívala do Griffinových očí. Zrazu dávalo zmysel radšej mlčať a tváriť sa, že sa nič nedeje.

„Aj my si dáme jedno kolo?“ opýtal sa.

Znovu som len prikývla.

Zamiešali sme sa medzi tanečníkov. Nie som veľmi dobrá v týchto aktivitách, vlastne mám vždy pocit, že sa hýbem akosi nasilu, no nechcela som odmietnuť.

Práve začali hrať jednu z tých pomalých pesničiek, keď sa tanečníci na seba nalepili a hýbali sa len z kroka na krok.

„Smiem?“ opýtal sa Griffin.

„Áno,“ hlesla som konečne. Môj hlas sa oslobodil. Aspoň na krátku chvíľu. Vždy sa mi to stane, keď takto ideme von, akosi sa zabalím do ticha.

No keď sme sa k sebe pritisli, prebudilo sa niečo iné. Na mieste, kde sa moja hruď dotýkala tej jeho, som cítila príjemný tlak, ktorý mi prechádzal až do chrbtice. Objala som ho pevnejšie a celkom som sa k nemu privinula.

„Nepovieš to ostatným, však?“ opýtala som sa ticho.

„O našej hre?“

„Áno, o tej hre. Uvažovala som nad tým a bude lepšie, ak ich tým teraz nebudem zaťažovať. Neskôr sa uvidí.“

„Dobre, ako si len budeš priať…“

Jemne sme sa otočili a ja som sa ešte bližšie primkla k nemu. Všetko šlo dobre. Jemne sme sa kolísali do rytmu. Cítila som sa ako v ohni, no zároveň obklopená bezpečím a ochranou.

„Bude to naše tajomstvo,“ pošepla som mu znova a on len ticho prikývol.

Naše telá sa chvíľu zlaďovali, no potom to už bolo prirodzené. Už som si začínala zvykať na ten rytmus, na to, ako sa stmavili svetlá. Boli sme k sebe naklonení tak blízko. Takmer na dosah.

Potom nás rozdelil úder do pleca.

Griffin sa striasol a druhou rukou si ho kontroloval. Ja som prudko lapala po dychu.

Daniel. Kto iný.

„Prepáčte, nevšimol som si, že ste tak blízko,“ ospravedlnil sa, no v jeho pohľade nebola skutočná úprimnosť.

„To je v poriadku, len si dávaj pozor,“ napomenul ho Griffin.

„Iste,“ odsekol chladne a vrátil sa k dievčaťu, ktoré naňho čakalo na okraji parketu.

Je nervózny, odkedy má byť to hlasovanie o nového kapitána. Bude sa konať začiatkom roka, aspoň tak to avizoval tréner na sieťach. Daniel hrá s chalanmi v tíme, ale nie je taký láskavý a príjemný ako oni. Dokáže byť dosť tvrdý a nekompromisný. No má veľký talent, nanešťastie, a tak si myslí, že môže vyskakovať.

Aj keď sa volá ako môj obľúbený herec, aspoň krstným menom, Daniel rozhodne nepatrí k osobám, ktoré by som rada videla vo svojej blízkosti. Teraz si ma nevšimol, ale zvyčajne býva dosť ostrý a neodpustí mi ani jedinú chybu. Je prvý, kto mi dá najavo, že nie som dosť dobrá.

No dnes sa očividne zameral skôr na Griffina.

„Si v poriadku?“ rukou som mu opatrne prešla po pleci.

„Ale hej. Ale niekto iný nebude, ak si nedá pozor,“ cítila som v jeho hlase chladný tón Toma Riddla, ktorý sa mu darilo vystihnúť aj teraz.

„Kašli naňho, len provokuje ako zvyčajne…“

„Asi máš pravdu…“

Hudba sa zrýchlila. Ešte sme si tam trochu poskákali, no potom sme si šli sadnúť. Griffin bol trochu rozladený.

Šiel nám po druhú várku punču. Bola som dosť smädná z toho skákania a doma som takmer nič nepila, tak som ten druhý pohár pomaly vypila celkom bez váhania.

No Griffinova zlá nálada sa ešte prehĺbila.

„Pôjdeme niekam stranou. Potrebujem sa trochu nadýchať čerstvého vzduchu.“

„Iste.“

Nechala som ho vziať si so sebou pohár a spolu sme prešli celkom dozadu, na kraj záhrady, kde bola jedna z menších lavičiek.

„Neteším sa na nový školský rok spolu s ním. Už teraz si začína, a to sme ešte nezačali.“

Griffin prišiel na našu školu od druhého polroka. No my sme sa s ním zoznámili až koncom minulého roka, keď ho priviedol Ryan. S Danielom mal očividne zlé skúsenosti.

„Je to s ním ťažké, ale verím, že to zvládneš. Asi sa bojí, že ohrozíš jeho pozíciu, ako zvyčajne. Robí to každému, koho sa bojí.“

„A má na to aj dôvod. Ja nie som ako tunajší chalani.“

Znovu mal v očiach ten zvláštny lesk.

Jemne som rukou prešla po jeho tvári. Tom Riddle bol príťažlivý, no nešiel práve cestou, ktorou by sa mal uberať aj on.

"O chvíľu sa vrátim," povedal napokon a ja som pochopila, že chce navštíviť kúpeľnu. Prikývla som a trochu som si vystrela nohy. 

Ten nápoj zrejme bol opojnejší než som čakala. Telom sa mi znovu začalo šíriť teplo. Privrela som oči a snažila som sa pokojne dýchať. Tlmená hudba a nočný chlad mi trochu pomáhali, ale nie tak ako som očakávala. Medzitým sa ešte viac zotmelo. To je už toľko hodín? prešlo mi hlavou. Siahla som do kabelky po mobil. 

Iste už je pol desiatej a ani neviem ako sa to stalo. Začula som kroky. Hlavou mi prešla predstava, že by som aspoň raz mohla urobiť niečo odvážne. Niečo čo sa tak celkom na mňa nepodobá, ale možno ked zavriem oči tak to dokážem. 

Vstala som. Srdce mi bilo ako o závod. Natiahla som ruky a objala som Griffina okolo krku. Možno ho to upokojí azas bude vo svojej koži ked ho pobozkám. Oči som len jemne pootvorila. V tej tme som vnímala len tieň. No pod rukami som cítila pevné svaly a široké plecia. Postavila som sa trochu na špičky a moje pery sa zľahka dotkli tých jeho. 

Len krátky dotyk no on si ma pritiahol bližšie a vrazil mi jazyk do úst, potom ako som ich len jemne pootvorila. Jeho ruky ma pevne zvierali, možno až príliš drsne. A bozk bol plný krutej nadvlády. V podbrušku sa mi napriek tomu šíril nemilosrdný oheň. Tak som to urobila. Naozaj som to urobila. Bežalo mi hlavou, keď som sa ho pustila a prudko som lapala po dychu. 

"Kto by to bol povedal?" počula som zrazu iný hlas. Nie. To nie. Otvorila som oči. 

"Ty?" hlesla som šokovane. Predo mnou stál Daniel. 

Ostala som tam zarazene stáť. Úplne primzrnutá. Ani som nevedela, kedy odišiel.