Láska a nenávisť 6. kapitola

 Oliver

„Pane?" vošiel som do Julianovej izby.

Už mu tak nevadí, keď tam chodím, tak som sa rozhodol ho navštíviť skôr. No posteľ bola prázdna.

Dnes nemáme vyučovanie. Máme jeden deň voľna a on zrejme vyrazil skôr na tú schôdzku.

Ale to nie.

Chcel som sa o tom s ním ešte pozhovárať. Presvedčiť ho, aby im žiadnu knihu neukazoval. Nemal som z toho dobrý pocit. Síce poprel, že ide o mágiu, ale tváril sa pritom tak zvláštne.

Chcel som sa s ním ešte porozprávať a presvedčiť ho. No to sa mi očividne nepodarí.

Vyšiel som von a opýtal som sa ostatných na mladého pána. Koniarov syn mi povedal, že si vzal svojho zvyčajného koňa a nič nekomentoval. Vraj mal pri sebe niečo ťažké. Niečo, s čím mu chcel pomôcť, ale mladý pán to odmietol.

Neviem, kde sa tie schôdzky konajú. A keby som to aj vedel, nikto by ma nepočúval. Okrem toho by ma zbili ako hada, keby som sa im plietol do cesty. Julian ma raz ochránil, no pochyboval som, že by to urobil aj pred ostatnými.

Varoval ma, aby som nechodil na pozemky tých druhých. A táto schôdza sa určite bude konať u jedného z nich. V starých chodbách medzi domami.

Lenže sieť tých chodieb je taká rozsiahla, že aj keby som vedel, kam mám ísť, hrozilo by mi, že sa tam navždy stratím. Mladí páni poznajú mapy. Otcovia ich učili, ako bezpečne prechádzať tou sieťou. Nás nie.

Nie je to miesto pre nás, ale pre nich – pre prípad nejakého nebezpečenstva.

Ja nie som dedič, takže som túto vedomosť pochopiteľne nezískal.

No predsa len je niečo, čo by som ešte mohol urobiť. Aspoň aby som sa upokojil.

Pridal som do kroku. Prebehol som cez dvor až k zadným domčekom, ktoré stoja celkom na okraji pozemkov. Jeden z nich patrí Vincentovi. Ostatné sú prázdne.

Vincent je ten veštec, ktorého si tu lord ktovie prečo drží. On sám sa o mágii vyjadruje síce opatrne, ale všetci vedia, čo je zač.

Povedal som síce Julianovi, že hovoril priamo o mágii, no nie je to celkom tak. Hovoril o nej, ale skôr v hádankách. Chcel som len, aby si uvedomil, aký problém môže nastať, keď prekročí určitú hranicu.

Ale čo mu poviem? Čo vlastne poviem tomu odmeranému čudákovi?

Zastal som tesne pred jeho dverami. Nebol doma. Cez okno som videl, že dom je prázdny. Hore sa zvyčajne nezdržiava.

Asi to nebol dobrý nápad. Už som sa chcel vrátiť, keď sa mi zrazu postavil do cesty. Jeho ťažká ruka ma klepla po pleci.

„Čo tu robíš, chlapče?" opýtal sa ostrým hlasom.

Niekedy sa na ľudí díva tak zvláštne, akoby im videl priamo do duše. Znervózňuje ma to.

„Len som chcel... ja som chcel..." pozbieral som odvahu.

„Mladý pán... kúpil si od vás niečo?"

Odrnul si vlasy z tváre a zadíval sa na mňa ešte prenikavejším pohľadom.

„A čo mi dáš za odpoveď?" natiahol ku mne druhú ruku.

„Ja nič nemám."

Usmial sa.

„To nie je pravda," štuchol do mňa prstom. V druhej ruke držal akýsi zväzok bylín. „Dohodneme sa. Ty mi dáš niečo primerané odpovedi a ja ti poviem, ako sa veci majú."

Nebolo mi to celkom po vôli. No ak mladý pán niečo vyvedie a znovu to padne na moju hlavu, musím mať aspoň svedka. Alebo niekoho, kto tentoraz očistí moje meno.

Chcem odtiaľto odísť, ale nie ako zbabelec a nevďačník.

„Dobre. Ale peniaze naozaj nemám."

„Kto tu hovoril o peniazoch," ticho sa zasmial Vincent.

Položil mi ruku na plece a odviedol ma do svojho domu.

Nespokojne som prešľapoval na kraji obývačky, kým on prudko zaťahoval záclony.

„Chceš vedieť niečo, čo sa týka pána domu," povedal pokojne. „Také odpovede niečo stoja. Zaplatíš mi energiou."

„Energiou? To myslíte krvou?"

„Nie," odvetil krátko. „Krvou nie."

Zatiahol posledný záves a zamkol dvere.

Uľavilo sa mi, keď to povedal. A on si to veľmi dobre všimol.

Naprázdno som prehltol.

„Ako mám zaplatiť?"

„Stačí, keď budeš pokojne stáť. Ostatné zariadim ja."

Pristúpil ku mne zozadu. Jeho hlas ma znervózňoval, no nebol som viac ochotný cúvnuť.

Chcem vedieť, čo mladý pán robí. Musím si byť istý.

Musím si byť istý skôr než znovu zaútoči proti mne. Jeho ruka prešla po leme môjho kabáta. Prudko som sa nadýchol, keď sa ku mne pristisol. 

"Tvoju energiu použijem na rituálnu mágiu. Bude to krátke ale intenzívne..." Mal by som sa odtiahnuť lenže som nechcel, jeho ruka ma láskala, a ja som sa len chvel. Bolo to príjemné. Tak veľmi príjemné až celé moje telo začalo horieť slasťou. 

"Mám tvoj súhlas?" opýtal sa ticho. 

"Áno, chcem to..." jeho ruka ma pohladila nižšie. Takmer sa mi podlomili kolená. Ten muž, čo to som nou urobil. Bolo to podobné ako v tom kúpeli ale ešte intenzívnejšie. Len som sa oňho oprel a zavrel som oči. Prudko som dýchal a vnímal len rozkoš. Pohlucujúci temnú. Rozkoš akú som nikdy predtým nezažil. Chcel som len krčiať od bolestnej slasti.

„Povedz, ako veľmi to chceš?" pošepol mi.

„Veľmi... nesmierne..." nemohol som sa ovládať.

Do líc mi stúpla červeň, keď sa ma dotýkal tak dôverne. Telom mi pomaly prechádzalo napäté chvenie. Úplne som sa nechal pohltiť jeho dotykom. Mučivo sladkou slasťou, po ktorej ma viedol – a vždy v poslednej chvíli prestal.

Prosil som a nariekal od slasti. Zabudol som na všetko, bol som úplne bezmocný.

Potom som pocítil tú vlnu. Bolestnú vlnu novej slasti, ktorá ma skutočne prinútila kričať. Plne som sa oňho oprel a len som si vychutnával ten okamih.

No on ma zrazu pustil z hrejivého objatia.

Prudko som dýchal, neschopný slova. Opravil som si oblečenie a oprel sa o stenu.

„Teraz odpoveď na tvoju otázku. Nie, pán si odo mňa nič nekúpil."

Prešla mnou vlna šoku.

„Nič si nekúpil?"

„Nie. Ako som povedal, odo mňa nič nemá."

Odišiel do druhej miestnosti. Stál som tam celkom vykoľajený, až kým sa nevrátil a môj dych sa trochu neupokojil.

„A teraz zmizni. Nemám čas sa s tebou ďalej zaoberať."

„Ale vy ste si istý?" otočil som sa k nemu.

On však varovne zdvihol ruku.

„Nikdy som si nebol istejší."

V jeho pohľade bola skutočná hrozba.

Tak som sa stiahol a vyšiel von. Hneď som sa posadil na prvé miesto, kde sa dalo aspoň trochu oddýchnuť.

Ten muž zostal chladný ako ľad.

Ale to, čo som cítil ja...

Chcel som byť znovu v jeho rukách a na nič nemyslieť.

Túžobne som pozrel na ten dom a prial si, aby ma odtiaľ tak rýchlo nevyhnal. Mal som ešte toľko ďalších otázok.