Magické puto 18. kapitola Bohdana (ja-rozprávanie)

 Prebudila som sa.

Telo som mala po dlhom spánku v neprirodzenej polohe stuhnuté. Potichu som zišla z lavice.

Ctibor ešte spal.

No mala som pocit, akoby nebol celkom pokojný. Aspoň sa tak netváril.

Potichu som otvorila dvere domčeka.

Vonku bolo teplo. Slnečné lúče pomaly roztápali sneh. Cítila som, ako sa vzduch zmenil. Chlad ustupoval.

No predstava, že jar zažijeme tu, mi nepripadala až taká úžasná.

Mala som otázky. Ťažké aj ľahké. No hlavne tie, ktoré sa týkali toho, kým som a čo to pre mňa bude znamenať.

Nie som podstatná. Aspoň tak som si to vždy myslela. Tak prečo mi potom nikto nepovedal pravdu? Prečo ma viedli cestou, ktorá mi možno nikdy nemohla priniesť pokoj?

Vždy som cítila, že je niečo zle.

Tak ako pri Igorovej kliatbe. Akoby som sa nemohla dostať k podstate. No je pravda, že na nej bolo niečo zvláštne. Niečo, čo som predtým necítila. Ani keď som videla iné kliatby.

Akoby som to vedela... a zároveň aj nie.

Rozhodla som sa, že dnes musím zistiť, kam ma osud nemilosrdne vedie.

„Mokoš!" zakričala som a čakala.

Mágia sa už upokojila alebo nie? Nebola som si istá. No potrebovala som ju privolať naliehavo ako nikdy predtým.

No nič sa nestalo.

Sakra. Stále je preč.

To snáď nie je možné.

A práve teraz ju tak veľmi potrebujem.

Chcem sa porozprávať s bytosťou, ktorá mi môže pomôcť pochopiť, čo sa deje. A Ctibor to zatiaľ nesmie vedieť. Stretol svojho starého otca. Určite je ním ovplyvnený. Tak ako som ja bola ovplyvnená tým, čo mi povedala mama.

Musím poznať názor nezávislej bytosti.

No asi sa to teraz nestane.

Ctibor stále spal a ja som mala dosť času.

Keď som sa už obrátila na odchod, za sebou som začula smiech.

„Tak som tu. No tak to ma ani neprivítaš?"

„Mokoš! Ani nevieš, ako rada ťa vidím."

„Ale viem, viem, čo odo mňa chceš..."

Tvárila sa samoľúbo ako zvyčajne, no fakt mi to chýbalo.

Rozbehla som sa k nej.

Mala na sebe iné šaty než naposledy. Žiarivé a jasné. A dupala ako spokojné dieťa.

„Mokoš, musíš mi pomôcť. Chcem sa stretnúť s Velesom."

Mokoš jemne potiahla nosom.

„Ale to je pokročilá mágia. Vidieť inú bytosť než mňa. Si si istá, že to chceš?"

„Áno, som. Ale spolieham sa na to, že mi pomôžeš."

„Iste, ako inak. Ale čo chceš od nášho pána podsvetia?"

„Asi mám v sebe krv vládcov snov. Chcem poznať odpovede, ktoré mi nedala moja matka."

Mokoš natiahla ruky pred seba a prstami mávala zo strany na stranu, akoby to boli krídla.

„A čo tak hovoriť s ňou?"

„Vieš, čo sa stalo, keď sme to včera skúsili. Chytil ma Arcus. Ledva som unikla."

Mokoš vyplazila jazyk.

„Arcus ti neublíži. Aspoň nie v najbližšej dobe. Zasiahla si ho viac, než si vôbec dokážeš predstaviť."

„Ako? Prečo si to myslíš?"

„Aj tak by ťa pustil, aj keby Ctibor neuzavrel tú dohodu."

Neklamala. To mi bolo jasné. No pochybovala som, že mi prezradí prečo.

„Arcusova motivácia ťa nájsť sa ešte zvýšila. No daj si naňho pozor. Príliš sa nechal pohltiť temnotou. Preto stratil to podstatné."

Mokoš bola dlho hore. Zrejme stihla načerpať nové vedomosti rýchlejšie než predtým.

„Prečo by mi nemal ublížiť?"

Mokoš sa zatočila ako malé dievča a znovu sa rozosmiala. Jej smiech ešte viac roztápal sneh.

„To ti nemôžem povedať. Ešte to nemáš vedieť. Vieš, ako je to s predčasne získanými informáciami."

Na chvíľu sa zastavila.

„No Velesa ti pomôžem kontaktovať, ak chceš. Ale bude ťa to niečo stáť. Niečo dôležité stratíš, ak ho teraz privoláš predčasne."

To mi bolo jasné.

No ak to neurobím, ako zistím, čo je skutočná pravda a čo len sen?

Matka ma nikdy neviedla k snovej mágii. No teraz ju potrebujem. Aby som ochránila Ctibora.

Obetoval pre mňa časť svojej slobody.

Teraz prišiel rad na to, aby som mu to oplatila.

Nedôverujem Astaroqovi. Chce Ctibora pre svoje ciele, tak ako ostatní. Možno sú rodina, ale Astaroq je už len tieň. Ctibor je stále živý.

Cena môže byť príliš vysoká, ak sa dostane príliš ďaleko.

„Zavolaj ho. Som pripravená."

Mokoš sa znovu roztočila a zmizla.

Ostala som stáť na mieste.

Pripravila som si ochranný kruh. Nakreslila som ho prstom okolo seba spolu s mágiou, ktorá ma obklopila žiarivým svetlom. Kruh sa pomaly točil okolo mojich bokov.

Veles nie je môj boh. Nie je stredom môjho sveta.

Musím sa pred ním chrániť.

Dať mu najavo, že jeho prítomnosť nepodceňujem.

On nie je detskou predstavou.

Je silou, ktorá by ma mohla pohltiť.

Mokoš sa zjavila znovu. Priviedla so sebou príťažlivého mladého muža s tmavou prilbou bojovníka.

Mal dokonalé telo a temný pohľad plný chladu.

Pozrel sa na môj kruh.

Natiahla k nemu ruku, no nedotkol sa jeho obvodu.

Len slabo prikývol, keď skontroloval pevnosť kruhu.

Potom sa ku mne obrátil s planúcim pohľadom.

Keby som bola dospelá, už by som bola v jeho moci.

No ako dieťa som jeho príťažlivosť vnímala len ako niečo zvláštne.

Kruh aj tak pevne žiaril a upozornil ma, že jeho pohľad sa stáva až príliš skúmavým.

„Tri otázky?" ukázal svojimi dokonalými prstami. „Každá navyše zvyšuje cenu a odčerpá viac sily."

Na chvíľu sa odmlčal.

„Tvoj kruh je za tri otázky."

Zhlboka som sa nadýchla.

„Môžem sa skutočne stať vládkyňou snov?"

Veles sa zasmial.

„Môžeš sa stať kýmkoľvek, len budeš chcieť. Stačí nájsť správnu cestu."

Stiahol jeden prst a ja som cítila, ako kruh zoslabol.

„Ako pomôžem Ctiborovi dostať sa z dohody s Astaroqom?"

Veles sa ani nepohol. No cítila som novú vrstvu chladu.

„Tvoje puto s ním musí byť silnejšie než puto krvi. Ak to dokážeš, Ctibor bude voľný od akýchkoľvek dohôd... no spozná tú, ktorú nezničí ani smrť."

Po druhej otázke začal kruh mierne blikať.

„Astaroq sa stal Ctiborovým mentorom a to sa mi nepáči. Chcem mu pomôcť. Ako zabránim tomu, aby ho Astaroq priviedol na temnú cestu?"

„Nemôžeš ovplyvniť jeho slobodnú vôľu," odvetil Veles pokojne. „No môžeš mu ukázať inú cestu. Ty aj on však potrebujete mentora, ktorý vás otvorí snovej mágii. Otázkou ostáva, či ju použijete na dobro... alebo zlo."

Na chvíľu sa odmlčal.

„A to je len vaša voľba."

Mala som ešte jednu otázku.

No kruh sa už začal rozpadať.

Veles bol pripravený prerušiť spojenie a odísť.

„Mám ešte jednu otázku."

Zastal.

„Ale už nemáš kruh."

„Aj tak ju musím položiť."

„Ako si želáš," povedal pomaly. „Ako som povedal — voľba je na tebe. No za túto otázku budem požadovať platbu."

Oči mu zažiarili.

Mokoš zhíkla.

„Nerob to," varovala ma.

„Je niekto, kto nás môže naučiť snovú mágiu a viesť nás k dobru?"

„Vždy je niekto, kto to môže urobiť."

Videla som, ako sa Mokoš pripravuje zasiahnuť.

„Nemal by som ti dať priamu odpoveď," pokračoval Veles. „No za tvoju odvahu to urobím."

Zdvihol sa silnejší vietor. Cítila som jeho hlad. No zároveň aj svoj vlastný strach.

„Nájdeš ho tam, kde je tvoje srdce. Použi prostriedok... a získaš cieľ."

Potom natiahol ruky.

„Teraz mi daj platbu za moju odpoveď."

Mokoš ma rýchlo strhla so sebou. Okolo nás vírila mágia.

Potom nás obklopil štít.

Mágia sa rozplynula a Veles zmizol. Jeho úder dopadol na štít a rozbil ho.

„Čo to sakra robíš?!"

Počula som Ctiborov krik.

Zachránil nás.

„Ja vôbec nič. Len som sa potrebovala dozvedieť pár vecí.“

„Ale od neho? To nemyslíš vážne!“ stále sa rozčuľoval.

Videla som, ako k nám prichádza aj Vesna. Vo svojej malej podobe sa tvárila rovnako rozčúlene ako on. Nahnevane zazrela na Mokoš, ktorá len pokrčila plecami.

„Nie si dosť silná, aby si ho zvládla. Nech ti povedal čokoľvek, nestálo to za to. Sakra, nevieš, ako som sa zľakol, že sa ti niečo stane…“

Chytil ma za plecia.

Upokojujúco som ho objala.

„Nič sa mi nestane, neboj sa. Už je preč. A mám to, čo som potrebovala.“

„Nemáš nič. Bohovia hovoria v hádankách. Ktovie, čo to vlastne znamená.“

Mal pravdu.

Ale dal nám nádej.

Je tu niekto, kto nás môže učiť. A Ctibor sa oslobodí od Astaroqa, ak budem pri ňom. Ak naše puto bude rásť.

No to som mu nemohla povedať.

Tieto odpovede boli pre mňa, nie preňho. Mohli by ho zviesť na inú cestu, než akú potrebujeme.

„Dobre,“ povzdychol si. „Ale sľúb mi, že to už viac neurobíš. Žiadne ďalšie otázky.“

„Sľubujem, neboj sa.“

Nechala som ho, aby ma pevne držal.

„Tak či tak som ťa vystavil veľkému riziku. Šla si so mnou do neznáma a ja som ťa aj tak nedokázal ochrániť.“

Stisol ma ešte pevnejšie.

A mne bolo zrazu tak dobre.

A čoskoro určite zistím, ako nájsť osobu, ktorá nás bude skutočne učiť.

Moje srdce mi pomôže ju nájsť.

Tak ako som našla Ctibora, nájdem aj ju.