Pergamen osudu 3. kapitola Neurobil som dosť

 

Nesmiete to nikomu povedať, Grangerová. Rozumiete? Inak nás oboch dostanete do smrteľného ohrozenia.

Snapeov hlas mi znel v hlave.

Ten pergamen stanovil prísne podmienky. Čím dlhšie sme ho čítali, tým to bolo horšie. Ak o našom pute budeme hovoriť s ďalšou osobou, zasiahne nás nebezpečná kliatba. Horšia než dôsledky neporušiteľnej prísahy.

Nemôžeme nikoho požiadať o pomoc.

„Hermiona?“ počula som Harryho hlas. Zdalo sa mi, akoby ku mne prichádzal z obrovskej diaľky. No on sedel vedľa mňa na jednej z vonkajších lavičiek počas prestávky medzi hodinami.

„Hovoril si niečo? Prepáč, len som sa zamyslela.“

„Pýtal som sa na to, čo ti povedal Snape. Aký ti dal trest?“

Pozrela som sa na svoje ruky, ktoré ostali priam kŕčovito spojené.

„Len na mňa kričal, to je všetko. Asi mal lepší deň. No nič iné sa nestalo.“

Zaplavili ma výčitky, no ak mu to poviem, kliatba by sa mohla preniesť aj naňho a to je to posledné, čo potrebuje, aby mu opäť hrozila smrť. Pre takú zbytočnosť, ako je kúsok papiera.

„Si si istá? Nevyzeráš tak. Odkedy si sa odtiaľ vrátila, si ako vymenená.“

„Ale nie, len premýšľam nad tým, čo mi povedal.“

„Zas ťa urážal?“ opýtal sa Harry a v jeho pohľade som videla hnev.

„Nie, teda áno… vieš, radšej o tom nehovorme, dobre. Chcem na to zabudnúť.“

To bola rozhodne čiastočná pravda, lebo Snape nevyzeral byť nadšený, že budeme zdieľať sny takýmto spôsobom. Prečo je v nich mladým Severusom, nie je celkom jasné, no zrejme je to jedna z hier toho pergamenu.

Pergamen o tom povedal len niečo v tom zmysle, že bude rásť, ako bude puto rásť.

A to sa Snapeovi nepáčilo už vôbec.

Povedal, že ho bude skúmať a dovtedy to musíme zvládnuť. Tvrdil, že to potrvá pár dní, no ja som mala obavy, že to také jednoduché nebude.

„Čo robíte?“ opýtal sa Ron. „Ja už začínam trochu stresovať, ten zajtrajší zápas. Ako to vlastne zvládaš, Harry? Nikdy som sa nad tým nezamyslel.“

„Každý je prvý raz nervózny, ale to sa poddá, uvidíš,“ ubezpečoval ho Harry.

Páčilo sa mi aspoň to, že Ron mal lepšiu náladu a už sa na mňa nedíval ako na nepriateľa. Snapeovo správanie zrejme spôsobilo, že ma vzal na milosť.

Je zvláštne, že pergamen si nevybral jeho. Vzal ho do rúk ako prvý, no očividne nemal to šťastie, aby ho s niekým spojil. Dôvody Snape očividne nepozná.

No zaujímalo ho aj to, či sa ho dotkol Potter, a to sa našťastie nestalo. Mala som pocit, že to by nedopadlo dobre.

„Čo robíte?“ opýtal sa Ron. „Ja už začínam trochu stresovať, ten zajtrajší zápas. Ako to vlastne zvládaš, Harry? Nikdy som sa nad tým nezamyslel.“

„Každý je prvý raz nervózny, ale to sa poddá, uvidíš,“ ubezpečoval ho Harry.

Páčilo sa mi aspoň to, že Ron mal lepšiu náladu a už sa na mňa nedíval ako na nepriateľa. Snapeovo správanie zrejme spôsobilo, že ma vzal na milosť.

Je zvláštne, že pergamen si nevybral jeho. Vzal ho do rúk ako prvý, no očividne nemal to šťastie, aby ho s niekým spojil. Dôvody Snape očividne nepozná.

No zaujímalo ho aj to, či sa ho dotkol Harry, a to sa našťastie nestalo. Musela som mu tie veci povedať pre ich vlastné dobro, no nebola som z toho vôbec nadšená.

No tá vec je nebezpečná a nemohla som to nechať len tak. Bolo nutné si overiť, aký vplyv to môže mať na mojich kamarátov.

Ron zatiaľ vyzeral byť v poriadku. Podľa Snapea sa zrejme dotkol len povrchu, len tých falošných lichôtok, ktoré pergamen poskytuje, aby osobu podnietil venovať mu svoj čas.

No keby to robil dlhodobo a pergamen by mu nikoho nevybral, namiesto puta by mu už rovno ponúkol možnosť bojovať s kliatbou, dvakrát silnejšou než tá, ktorej následkom čelíme my.

Kým pre nás je zatiaľ podmienkou mlčanlivosť, preňho by nebola žiadna záchrana.

Mne pergamen lichotiť nestihol. Len som ho vytrhla Ronovi a ukryla do tašky. Ani som sa naňho nepozrela.

No možno to bola chyba.

No teraz už bolo neskoro to ľutovať.

Keď sme sa ho nezbavili, teraz bude ovplyvňovať naše životy.

„Pán profesor, ste si naozaj istý, že…“ začala som trochu zahanbene. Predsa len som si nikdy nepredstavovala niečo také.

„Ako som povedal, nič z toho nebude. Len tú chvíľu počkajte, ja sa spamätám… a čo vy? Cítite nejaké následky toho, čo som urobil?“

„Ani nie, len ma trochu pichlo pri srdci, ale inak nič výnimočné…“

Sadla som si na voľnú stoličku.

„Pane, naozaj nechcete? Bude to len chvíľka a budete sa hneď cítiť lepšie.“

„Nie, povedal som, Grangerová! Nebudeme to robiť!“ kričal na mňa.

„V poriadku, pán profesor, ako len chcete.“

Len som tam sedela a čakala, kedy sa mu do tváre vráti farba. Ponúkla som mu vodu, no tvrdil, že nechce, že mu to aj tak nepomôže.

„Grangerová, choďte na hodiny. Už tu nesedte, to bude stačiť.“

„Ste si tým istý?“

„Len som chcel vedieť, či vás to tiež nezasiahne, a keďže sa nič nestalo, som si istý.“

„Ale naozaj sa už cítite lepšie?“

„Do toho vás nič. Na hodinu!“ zahrmel Snape nekompromisne.

„Tak dobre, pán profesor, ale ja sa vrátim vás skontrolovať. A keby ste čokoľvek potrebovali, tu je váš prútik…“

Podala som mu ho zo zeme. Asi na tom fakt nebol dobre, keď si nevšimol, že mu chýba. Aj ja som si to kvôli tomu zmätku všimla až teraz.

Na herbologii sme mali presádzať iskerníky malé. Sú to červené rastliny, ktoré pri kontakte často zo seba chrlia také menšie iskričky. Preto sme mali na rukách rukavice z dračej kože.

Profesorka Sproutová mi udelila päť bodov za skvelé úvodné odpovede. No nemohla som sa z toho tešiť.

Čo ak je Snapeovi stále zle a teraz úplne odmieta pomoc? Tvrdí, že mágia by mu ešte viac uškodila, že si to musí odtrpieť sám.

No to nie je potrebné.

Mohla som ho, sakra, objať.

Keby len nebol taký tvrdohlavý ako mulica.

Počítala som minúty z hodiny, kedy budem môcť ísť za ním a presvedčiť sa, či ešte žije.

Zatiaľ som necítila žiadnu bolesť, no aj z toho som mala obavy. Čo ak to nie je dobré znamenie?

Chcel ten pergamen zničiť, ale nepodarilo sa mu to.

„Hermiona, pozor, púšťaš tie iskry priamo na mňa!“ sťažoval sa Ron a hneď sa aj odtiahol.

„Prepáč, to som si neuvedomila,“ hlesla som ticho. Fakt som to nechcela.

Obrátila som sa späť k stolu a pokračovala v presádzaní, tentoraz opatrnejšie.

No potom, ako profesorka Sproutová ukončila hodinu, som znovu bežala do žalárov. Stále viac a viac som mala zlý pocit. Srdce mi prudko bilo, keď som sa vrátila do Snapeovho kabinetu.

Už nevyzeral tak zle ako na začiatku.

„Ste v poriadku?“ opýtala som sa ticho.

Prestal driemať a uprel na mňa mimoriadne chladný pohľad.

„Iste, naozaj nie je nutné robiť z toho veľkú vec.“

Vstal a pokojne sa prešiel po miestnosti.

„Vidíte, som na tom lepšie. Teraz už choďte, dnes sa mnou nemusíte zaoberať.“

„Ale pán profesor, ste si istý, že už to bude dobré, aj bez toho?“

Skrivnil pery.

„Viete čo, Grangerová, ak na tom tak veľmi trváte, tak poďte sem a objímte ma…“

Natiahol ruky, no jeho hlas bol skôr plný sarkazmu a tak trochu sa mi chcel vysmiať.

No ja som odmietala riskovať. Stále nevyzeral dobre a pohyboval sa neisto. Čo ak sa mu niečo stane, len preto, že je taký tvrdohlavý?

Vykročila som k nemu.

Znovu sa zachvel.

„Grangerová, viete, že som to myslel inak…“

„Áno, viem, pán profesor…“

Chcel mi ujsť, no bola som rýchlejšia. Skrátka som sa k nemu privinula a zavrela som oči, aby som z toho nemala taký blbý pocit.

„Grangerová, desať bodov odoberám Chrabromilu za…“

„Len sa chyťte, nech to už máme za sebou,“ skočila som mu do reči.

„Ešte päť,“ pridal…

Tak som prišla o všetky body, ktoré som získala na herbologii, ale jeho zdravie bolo dôležitejšie.

Jeho ruky sa dotkli môjho chrbta a chvíľu ma opatrne, akoby takmer jemne, držal.

Mali by sme to vydržať minútu.

Bol to zvláštny pocit, ani neviem, či dobrý.

A ani sme nezamkli dvere.

Napätie z toho, že by niekto mohol vojsť, a strach, že mu to nepomôže, sa vo mne prudko bili.

No vydržala som.

Postupne som mala pocit tepla, hrejivý a neisto príťažlivý. Akoby som bola ukotvená v bezpečí a pokoji.

Minúta uplynula a ja som takmer cítila, že by som ešte chvíľu zotrvala v bezpečí, no Snape ma opatrne odsunul.

„Teraz choďte, Grangerová, kým si to nerozmyslím a nepôjde dolu rovno sto.“

Zľakla som sa. Bola som si istá, že by toho schopný bol.

Tak som rýchlo vybehla z kabinetu.

Ale aspoň vyzeral lepšie a už sa pohyboval istejšie.

Tomovu podmienku sme splnili, trest prestal platiť.

Snape bude v poriadku a ja sa nebudem cítiť tak previnilo, že som to neschytala tiež.