Pergamen osudu 4. kapitola Nesústredená a chladná

 Stáli sme pred učebňou elixírov. Kontrolovala som si, či mám pri sebe správnu knihu. Už som sa dvakrát pomýlila, nechcela som viac na seba pútať pozornosť.

Ron vošiel do triedy, ale Harry ešte ostal stáť pri mne.

„Hermiona, fakt sa tým netráp," začal Harry, no stíchol, keď sa sprava priblížil Snape.

„Dobrý deň, pán profesor," pozdravil ho, kým ja som sa stále hrabala v taške. Všetko som si dopredu pripravila, nemôže to predsa byť...

„Hermiona, pozor!" upozornil ma Harry.

Uvedomila som si, že som vošla Snapeovi do cesty, až keď som zdvihla hlavu a stretla som sa s jeho chladným pohľadom.

„Prepáčte, pán profesor, len som hľadala knihu..." odvetila som opatrne.

„Nezavadzajte, Grangerová, choďte do triedy," povedal Snape, no znelo to tak hrozivo, že som sa nedokázala pohnúť.

Prudko sa nadýchol a sám ma odsunul na bok.

„V pohode?" opýtal sa Harry.

Dívala som sa na svoje vlastné plecia, akoby som ich videla prvý raz.

„Ale áno..."

Pocit tepla sa znovu rozšíril mojím telom. Snažila som sa to ignorovať.

„Tváriš sa tak spokojne, že sa ťa dotkol? Deje sa niečo?"

Stisla som pery.

„Ale nie, to sa ti len zdalo, Harry. Nič také sa nedeje."

Rýchlo som vošla do triedy. Ako to myslel? Ako som sa podľa neho asi tvárila?

„No poďte, inak zas skončíš pri Malfoyovi," pobavene odvetil Ron.

Harry sa zamračil.

A zo zadnej strany sa ozvalo:

„Tak to teda nie!"

Malfoy si Harryho opovržlivo premeral a tašku položil na voľné miesto vedľa seba. Jeho pobočníci ako vždy meškajú. Naposledy jeden z nich zaspal na obrane. Preto Malfoy nemal s kým sedieť.

Harry si sadol vedľa Rona. Ja som si sadla ako posledná. Nakoniec sa mi podarilo nájsť knihu Elixírov pre pokročilých.

Harry vybral tú svoju a opäť na ňu obdivne hľadel. Čo sa zamiloval, alebo čo?

No nechcela som sa s ním kvôli tomu zas hádať. Budem sa radšej snažiť zistiť, kto je Polovičný princ. Možno by to mohol vedieť niekto z profesorov, niekto, kto si nerobí príliš starosti. Ak by som sa o tú osobu zaujímala z historického hľadiska, možno by mi pomohol aj profesor Binns. Ak by sa mu chcelo.

Ten si nič nevšíma, ale...

„Vážení, rád vás opäť vidím," Slughorn vplával do triedy s nadšením, ktoré snáď bolo nákazlivé.

„Dnes si urobíme špeciálnu hodinu," no ešte to ani nestihol dopovedať a už sa otvorili dvere.

Znovu som videla Snapea.

„A Severus, čo potrebuješ?" pristúpil Slughorn k dverám a niečo si spolu chvíľu šepkali. Snape sa tváril vážne a Slughorn len prikyvoval.

Snape bol napätý a plný očakávania. Cítila som, že od tej odpovede, ktorú mu očividne dá Slughorn, veľa záležalo.

Včera sme vyhrali zápas. Nálada bola všeobecne veľmi dobrá, aj keď Ron včera... urobil niečo, čo by ma malo trápiť. Problém je, že si nie som istá, či ma to skutočne zaujíma, alebo nie.

Iste, Lavender sa k nemu podľa mňa nehodí, ale aj tak... nie je to moja vec, s kým chodí a aké benefity si užíva.

Snape napokon odišiel a Slughorn sa vrátil späť ku katedre.

„Tak kde sme to boli? Ach áno, dnes si preberieme elixír, ktorý sa vám bezpochyby bude veľmi páčiť. Používa sa na zmiernenie depresie. Jeden dúšok a ste trochu viac uvoľnení. Samozrejme s mierou."

„Výnimočne nie je priamo v učebnici, no je dôležité, aby ste ho poznali. Hlavne v týchto časoch..."

Mávnul prútikom na tabuľu a objavili sa ingrediencie.

„Dnes máte možnosť pripraviť si jeden z mojich výtvorov..."

Harry zbledol. Nebude to v knihe.

No pri pohľade na to, aký bol Slughorn dnes uvoľnený, mi napadlo niečo, čo bolo tak očividné, že by som si to inak všimla.

Slughorn je predsa tvorca elixírov. Tá osoba, ktorá vytvorila tie kúzla a dokázala škrtať v učebnici pokyny a nahrádzať ich lepšími, musí byť niekto z jeho sveta.

Možno je to nejaký alias, ktorý by mohol poznať. Po hodine sa ho na to opýtam.

„Tak, Harry, som zvedavá, ako si poradíš," nechcela som ho odpichovať, ale nemohla som si to odpustiť. Nemal by sa tak veľmi spoliehať na tú knihu. Nepomôže mu vo všetkých prípadoch.

Miešala som slaboružový elixír. Slughornove pokyny boli dobré. Dokonca aj ten Harryho vyzeral uchádzajúco. Možno k tomu prispelo aj to, že nebol nervózny z profesora Snapea.

Celkovo bola na elixíroch teraz úplne iná atmosféra.

„Výborne, slečna Grangerová," pochválil ma Slughorn, keď ovoňal môj elixír. „No nezabudnite, len pár kvapiek z tohto elixíru skutočne pomáha pred vážnymi dôsledkami čarodejníckej depresie. No užívať ho vo veľkom množstve môže vyvolať stavy eufórie. Preto z neho nebudete ochutnávať a vzorky mi podáte dopredu."

Len čo sme si nabrali, Slughorn nám vyčistil kotlíky a potom sme odovzdávali malé časti vo flakónoch.

***

Miešala som slaboružový elixír. Slughornove pokyny boli dobré. Dokonca aj ten Harryho vyzeral uchádzajúco. Možno k tomu prispelo aj to, že nebol nervózny z profesora Snapea.

Celkovo bola na elixíroch teraz úplne iná atmosféra.

„Výborne, slečna Grangerová," pochválil ma Slughorn, keď ovoňal môj elixír. „No nezabudnite, len pár kvapiek z tohto elixíru skutočne pomáha pred vážnymi dôsledkami čarodejníckej depresie. No užívať ho vo veľkom množstve môže vyvolať stavy eufórie. Preto z neho nebudete ochutnávať a vzorky mi podáte dopredu."

Len čo sme si nabrali, Slughorn nám vyčistil kotlíky a potom sme odovzdávali malé časti vo flakónoch.

Slughorn nám nedovolil si recept ani len opísať. Označil to za zážitkovú hodinu, ktorá sa zrejme viac nebude opakovať. Čo bol zrejme prejav jeho zmyslu pre humor.

„Ideš na prestávku?" opýtal sa Harry.

„Nie, mám stretnutie."

Srdce mi pokleslo. Asi s Lavender.

„A ty, Hermiona?"

„Nie, ešte musím do knižnice."

„Niekedy by si mohla ísť aj niekam inam," podpichol ma Ron.

„Možno, no vedomosti sú dôležitejšie, než by sa mohlo zdať."

„Malfoy, nepridáš sa k Harrymu? Ide na prestávku!" počula som, ako Ron povedal Dracovi.

Draco sa zastavil s výrazom absolútneho znechutenia.

„Čo to táraš, Weasley? Nechci ma naštvať."

No Ron sa len sladko usmieval.

„Ron, ty si..."

„Ja som čo..." pohľad mal zrazu trochu zvláštny.

S Harrym sme si vymenili pohľady.

„Malfoy, odkráčaj," povedal Harry prísnym tónom hlasu.

„Prečo, Potter, lebo ty to chceš?"

Harry sa rozhodol ho ignorovať a chytil Rona z druhej strany.

Bolo viac než očividné, že sa mu podarilo z toho elixíru vypiť viac než pár kvapiek, ale kedy to stihol? Je pravda, že som sa sústredila skôr na svoj kotlík a nie na ten jeho, ale aj tak. Nepočul, čo povedal Slughorn? Vážne je až taký nezodpovedný?

S Harrym sme ho odviedli na jednu z voľných lavičiek.

„Idem sa opýtať Slughorna, či k tomu nemá protilátku..." povedala som Harrymu, ktorý sa Rona stále snažil udržať.

Vyzeralo to tak, akoby sa chcel pustiť na chodbe do tanca.

„To je tak skvelý pocit. Tak skvelý. Harrryyy..." skákal a pútal tým na seba veľa pozornosti.

„Choď, hlavne nech mu už niečo dá..." prinútil ho znovu si sadnúť na lavičku.

No bolo ťažké ho udržať.

No Slughorn neotváral. Zaklopala som ešte raz. Za mnou znelo Ronovo ujúkanie. Znelo čoraz hlasnejšie, Slizolinčania, ktorí prechádzali okolo, sa zastavovali a smiali.

„Grangerová, čo to má znamenať?"

Až som nadskočila, keď som si uvedomila, že Snape vyšiel na chodbu.

„Pán profesor, vôbec nič, len hľadám profesora Slughorna."

Ujúkanie ešte viac zosilnelo.

Snape sa vydal tým smerom a ja tiež.

„Potter, čo to tu je!" kričal a ja som priam cítila, ako v ňom narastá hnev.

„Óóó, Severusko Snapko, čo sa stále hneváš, ty jeden... ty jeden..."

Ron šermoval rukami, no Harry sa ho snažil zastaviť, ale aj tak nakreslil do vzduchu srdiečko.

„Ty, Snapko, ale dnes vyzeráš... ten tvoj krivý nosík..."

„Silencio!" zašepkal Harry.

Ron sa zatváril dotknuto.

„Strhávam dvadsať bodov Chrabromilu za urážku učiteľa a za chaos na chodbe..." odmenil ho profesor Snape, ako som, žiaľ, očakávala.

„To nie je fér, on za to nemôže..."

„Nemôže? Nepovedal práve Weasley všetky tie veci? Mne priamo do tváre."

Harry sa chystal niečo namietnuť, no objavil sa Slughorn.

„Pán profesor, potrebujeme pomôcť s Ronom. Prosím vás..."

Slughorn prikývol.

„Tak to vidíte, pán Weasley, zas ste neposlúchli pokyny. No poďte, Potter, vezmite ho ku mne."

Harry nenávistne zazeral na Snapea a ťahal Rona za Slughornom.

„Prepáčte, pán profesor, skutočne to nie je jeho vina..."

Ron si zrejme tiež poriadne nevypočul pokyny, určite by to neurobil naschvál.

„Radšej to nezhoršujte, Grangerová," zasyčal Snape a zmizol vo svojom kabinete, pričom za sebou prudko zavrel dvere.

Radšej som šla za Ronom a Harrym.

Kým sa Harry trápil s Ronom, sklonila som sa k Slughornovi, ktorý vyberal akési flakóny zo svojho kufríka.

„Viete, bol to tak trochu test, pán Weasley. Žiaľ nezískal dobré body."

„Pán profesor, prepáčte, ale ak vás môžem vyrušiť, mám jednu otázku."

Harry stále bojoval s Ronom, snažil sa zabrániť mu, aby začal tancovať po miestnosti.

„Áno, samozrejme, slečna Grangerová, čo potrebujete vedieť?"

„Počuli ste už o Polovičnom princovi, pane?"

Nastalo ticho.

Harry Rona znovu stiahol do kresla.

„No tak, Ron, no tak..."

Umlčiavacie zaklínadlo prestalo fungovať. Ron začal vyspevovať:

„Slugy, Slugy, ty si parťák do dažďa, Slugy..."

Slughorn nalial akési dve zmesi z iných flakónov do toho jedného. Ozvalo sa krátke zasyčanie.

„Ale áno, slečna Grangerová, poznám ho. A vy ho poznáte tiež."

„Ja?" srdce mi vynechalo úder. „Odkiaľ ho poznám, pán profesor..."

„Ó, Slugy, ó Slugy, Snapko má takú depresiu hroznú... Snapkooo..."

Ron!

„Tak dosť!" kričal Harry.

„Nie je rád, keď sa o tom hovorí, vlastne by som ani ja nemal, ale... vlastne prečo nie..."

S napätím som čakala na jeho odpoveď.

„Je to alias, ktorý si kedysi vybral..."

„Ó Slugy... Slugy..." Harry ho znovu pritlačil ku kreslu.

„Patrí profesorovi Snapeovi," dodal Slughorn. "Ale odo mňa to nemáte."