Potterheadka 17. kapitola

 Zašla som do kancelárie po zoznam krúžkov. Do niektorých záujmových skupín sa dá zapojiť aj počas roka.

Sekretárka riaditeľa mi odovzdala pomerne hrubý zoznam.

Hneď som z neho škrtla športy, do ktorých som ľavá. Niežeby ma to úplne nelákalo, ale nechcela som sa strápniť pred deckami, ktoré trénujú roky.

Potom tu bola klasika — literárny klub. Tam by som rozhodne zapadla, ale chcela som skúsiť niečo nové. Niečo, čo by mohlo rozprúdiť moju fantáziu.

Niežeby knihy také neboli, ale skrátka nerada si vyberám niečo, čo mi niekto nadiktuje. Mám rada vlastný výber.

A obávala som sa, že skôr pôjdu po klasikách, ktoré sú úžasné, no niektoré z nich ma fakt nudia. A dosť toho predsa máme na povinnom čítaní v doplnkovej literatúre.

Potom tu bola kategória iné, v ktorej som videla tri potenciálne krúžky.

Kreslenie. Kedysi som trochu kreslila, no nikdy som si nepripadala dosť dobrá, tak som sa toho radšej vzdala.

Potom niečo ako Relaxačný klub — náplň tam bola relaxačné cvičenia. To by som mohla skúsiť. Chodia tam určite samé dievčatá. Určite tam nájdem nejaké, ktoré sa cítia rovnako osamelo ako teraz ja.

Nebavilo ma to úplne, ale bolo to lepšie ako modelársky krúžok, kde budú zrejme chodiť samí chalani. Aj keď kedysi ma strašne bavilo lepiť papierové zvieratká, teraz som si už na to netrúfala.

Aj keď to bola možnosť, ktorú by som mohla využiť, nechala som si ho pre istotu v zálohe.

No oni majú stretnutie už dnes, tak som sa rozhodla, že najprv skúsim tú relaxáciu. Ak sa mi to nebude páčiť, nemusím sa predsa záväzne prihlásiť.

Prvé tri hodiny sú tak či tak skúšobné.

Ešte sa to ani nikde nezapisuje. Bola tam len poznámka, že potrebujem podložku na cvičenie, no písali tam, že si môžem jednu aj skúšobne požičať, čo bola dobrá voľba, lebo som sa ešte nerozhodla, či tam budem skutočne chodiť.

Ani som však nemala možnosť sa s tým nikomu pochváliť. Ivy neprišla do školy a Annie dnes bola stále na mobile. Akoby ma ani nevidela.

A to si to vraj nemám brať osobne.

No predtým, keby si s niekým písala, tak mi to povie. Teda keby som sa priamo opýtala... ona sa na Griffina neopýtala.

Nehovoriac o tom, že ani jeho neviem zastihnúť.

Včera bol na tej večeri s chalanmi. Videla som ho na fotkách z hokejového klubu, ktorý sledujem len kvôli kamarátstvu s Ryanom a Austinom, no ani raz mi nenapísal.

Bol tam aj Daniel. Ten sa tváril zas ako Tom Riddle na bojovej výprave.

Zmenila som názor. On rozhodne nie je Draco. Dokáže byť aj omnoho temnejší.

Tak sa z neho stala druhá verzia Toma Riddla. Aspoň v mojich očiach, čo bolo dosť nebezpečné.

Griffin bol vždy bezpečná voľba. No on je ako skok do ľadovej vody.

Nechcela som patriť k zástupu vyplakávajúcich dievčat. Moje srdce by neunieslo také silné otrasy.

No nenapísal mi ani on. Prečo by sa namáhal?

Veď sme sa spolu len párkrát bavili. V úvodzovkách, samozrejme, lebo sme zašli o trochu ďalej. Ale to nesmie nikto vedieť.

Inak by som lietala v ešte horších problémoch ako doteraz.

Je úhlavným nepriateľom chalanov, aj keď sú v jednom tíme. A hlavne Griffina.

Keby vedel, že sme sa trochu skamarátili, neviem, či by vôbec chcel pokračovať v našej hre.

Tak som pozbierala odvahu a zašla do malej telocvične na stretnutie relaxačného klubu.

Dievčatá tam posedávali na podložkách, tak som sa k nim pridala. Boli prevažne zo skupín, ktoré sú trochu mladšie ako ja. No bolo tam aj pár starších, s ktorými mám niektoré hodiny.

„Ahojte, prišla som sem dnes po prvý raz, len sa pozrieť," povedala som im.

„To je skvelé," ozvala sa jedna z nich a pokynula mi, aby som si dala svoju požičanú podložku k nej.

„No musím ťa na niečo upozorniť, skôr než sa rozhodneš tu ostať."

„Na čo také?" opýtala som sa ticho.

Skvelé. Už ani tu ma nechcú.

„Tento klub sa zaoberá relaxáciou, ale tak trochu neoficiálne aj mágiou. Teda štúdiom mágie."

„Štúdiom mágie?" opakovala som trochu zarazene.

„Áno, ale je to len taká krátka prednáška celkom na konci. Vždy príde niekto zaujímavý."

Bola som prekvapená, že škola niečo také povolila. Aspoň oficiálne to tam nebolo uvedené.

„Ak nechceš na niečom takom ostať, tak radšej odíď. Ale ešte jedna vec — ak nás prezradíš, budeš mať problémy s nimi."

Ukázala na skupinku dievčat okolo Glorie, jednej z talentovaných študentiek z našej školy. Jej kamošky a ona majú vplyv v tak trochu inej oblasti ako Sarah. No ani ona sa neodváži do nich pustiť.

„Neprezradím vás, neboj sa. A rada ostanem."

Tak trochu mi to pripomínalo môj život v Harry Potter svete, tak prečo nie.

„To je dobre. Tak si tu pokojne rozlož veci. Mimochodom, ja som Grace."

„Estelle," predstavila som sa jej.

A ona potom opäť pozerala do mobilu a naladila si tam nejakú hudbu, tak som to robila aj ja.

No nikto mi nepísal ani nekomentoval moje ďalšie veci.

Akoby som bola úplne neviditeľná.

Moju poviedku si prečítalo tak málo ľudí... ach jaj.

Myslela som si, že mu na tom nebude až tak záležať. Ale tak trochu som dúfala, že sa niekto chytí na príbeh o Tomovi Riddlovi.

No zdá sa, že ani to už nie je moc v kurze.

Ale to nevadí. Hlavná vec, že sa mne páči o ňom písať. Možno sa neskôr nájde niekto, koho to skutočne nadchne.

Stačila by mi jedna osoba. Jedna skutočná osoba.

Pomyslela som si, keď prišla inštruktorka.

Sadla si na prednú podložku.

„Ahojte, som Ariadna a dnes si urobíme pár relaxačných cvičení a priniesla som aj darček z vášho fondu. Každá z vás si môže vytvoriť vlastnú knihu tieňov.“

Potom, ako sme si len ľahli, odpočívali a nechali všetko plynúť, som sa cítila lepšie. Akoby zbavená myšlienok, ktoré ma ťažili.

Potom nám rozdali tie knihy. Teda také ozdobné zošity, ktoré vyzerali celkom dobre.

Myslela som si, že na mňa nevyjde, no mali ich dosť. Dokonca zrejme viac, než potrebovali.

„Dnes si dáme krátku prednášku o rituálnej mágii. No keďže tu máme novú členku, najprv by sa nám mohla predstaviť.“

Ariadna sa na mňa povzbudivo usmiala.

Odkašľala som si.

„Som len Estelle,“ hlesla som ticho.

Dievčatá si ma premerali, zatiaľ ako žiadnu hrozbu. Aspoň ja som to tak cítila.

A potom Ariadna chcela, aby sme si sadli do kruhu.

„Vitaj, Estelle, a sme radi, že si sa k nám pridala.“

Ariadna, teda profesorka Stonová, sa na mňa povzbudivo usmiala. Poznám ju síce len z videnia, ale vraj je obľúbená.

„Chceš nám povedať niečo o sebe?“

„Nuž, asi len toľko, že momentálne si hľadám nový krúžok. Rada čítam knihy a zoznamujem sa s novými ľuďmi,“ dodala som, no nechcela som, aby to znelo až tak zúfalo, ako som sa práve teraz cítila.

„Jasné, to je pochopiteľné. A verím, že si na správnom mieste. Teraz k dnešnému programu.“

Otočila sa k celej skupinke.

„Dnes si povieme, aký je rozdiel medzi bielou a čiernou mágiou. A aké dôsledky môže mať prílišné náhlenie za rýchlymi výsledkami.“

Tak to ma skutočne zaujímalo. Určite by som to mohla využiť aj vo svojej tvorbe.

Pozorne som počúvala jej slová.

Nuž, možno by to mohol byť krúžok pre mňa. Zatiaľ.