Potterheadka 21. kapitola

 Fakt sú všetci teraz ohromne múdri.

Oni smú robiť nepredvídateľné rozhodnutia. Smú na mňa kašľať a snažiť sa ma opiť rožkom, ale ja... ja v žiadnom prípade nemám právo na vlastný život.

Nahnevane som hodila tašku na jeden z vonkajších stolov.

Už sa takmer blížil záver vyučovania a vo mne to fakt vrelo.

Ako mi mohli také veci povedať?

Annie: Tebe preskočilo.

Ivy: Nechaj ho tak, inak to dopadne zle. Ako ti napadlo začať si s tým...

Ryan: Nuž nemám slov, Estelle. Je to fakt zloduch. Čo si si myslela?

Austen: Však ju nechajte. Ona uvidí, čo je zač.

Ich hlasy mi zneli v hlave.

Viem, že v podstate hovoria len to, čo by mi povedali všetci.

Ale ja som spoznala aj inú Danielovu stránku. Dokáže byť aj milý, láskavý a podporujúci. Môže byť aj skvelý spoluautor, od ktorého sa môžem veľa naučiť. A ktovie, čo všetko ešte.

Nie som si istá, či je ku mne úprimný, ale to, čo cítim, je dosť silné.

Iste, čo sa týka Griffina, aj tam som si to myslela, ale on sa v poslednej dobe úplne stiahol. Stratil záujem a ja, žiaľ, tiež.

Neviem ani, kedy sa to vlastne stalo. Viem len to, že ma sklamal. Vzdal sa našej hry aj všetkého.

No ešte som to skúsila. Napísala som mu a on ma odbil.

To bola posledná kvapka.

Iste, viem, ako to vyzerá z ich pohľadu. Ja som zradkyňa, ktorá ho opustila, no vôbec to nie je tak.

Horšie je, že presne to si myslia a ja vôbec neviem, čo robiť.

Viem len to, že ma to pekelne štve a nebudem sa im ospravedlňovať.

Samozrejme, Griffin tu nie je a nebude im ukazovať naše správy. Nebudem sa obhajovať ako nejaký zločinec.

Sadla som si za stôl a vybrala som mobil.

No teda, máme dosť komentárov. Niektorí nás chvália. Iní sú voči mne trochu skeptickí, ale Daniel nastúpil na moju obranu. Videla som, že tým ľuďom odpísal.

Moje srdce sa zachvelo spokojnosťou. Aké milé od neho, ale to vôbec nemusel urobiť. Musím sa o seba postarať sama a stáť si za tým, čo napíšem. No aj tak to bolo milé.

No dôsledkom celej tej katastrofy bolo aj to, že som tam nemala s kým sedieť. Normálne schválne neprišli, aby sa nemuseli rozhodovať, a radšej si zrejme sadli na druhú stranu.

Tak to je fakt milé.

Kým ostatné stoly sa zapĺňali oddychujúcimi študentmi, ja som sedela sama. Čoskoro už budeme sedieť vnútri a tam nebude toľko miesta. Budeme tam trochu natlačení a teraz mi to vôbec nevyhovuje.

Estelle, podarilo sa mi to.

Pán Roberts mi poslal správu.

Usmiala som sa. Aspoň niečo sa vyriešilo.

No skôr než som stihla odpísať, niekto si predsa len ku mne sadol.

„Až tak ich to vzalo?" opýtal sa Daniel.

Oprel sa o stôl a rukou si prešiel po tmavých vlasoch.

„Hej, zdá sa, že som sa stala nepriateľom číslo jeden."

„To ma mrzí. Nechcel som ťa dostať do takej situácie, ale nechcem nič tajiť ani sa skrývať. Považujem to za zbytočnú stratu energie, ktorú môžeme investovať lepšie."

Jemne prešiel rukou po tej mojej. Pocítila som teplo.

„To nič. Dalo sa čakať, že to tak dopadne. Myslia si aj to, že som jednoducho nechala Griffina."

Zamračil sa.

„Griffin... to je história, o ktorej by som sa radšej nebavil. No ako som pochopil, má problémy."

„Aké problémy?" opýtala som sa ticho.

Daniel sa zamračil ešte viac.

„Asi by som ti to nemal hovoriť. Je to jeho vec."

„Prosím, sľubujem, že to nikomu nepoviem."

Bola som zvedavá, prečo to urobil. Prečo sa vzdal. Aj keď moje city voči nemu poriadne ochladli, predsa len ma to zaujímalo.

Aké problémy môže mať, že sa držal späť?

„Počul som ho telefonovať, on o tom nevie. Jeho sestra je veľmi chorá, vieš. Stále je v nemocnici. Vôbec sa s tým nevie vyrovnať. Už mu hrozí aj vyhadzov z tímu, lebo nechodí na tréningy."

To som nečakala. Myslela som, že som ho jednoducho omrzela, no on sa zrejme začal uzatvárať.

„Teraz, keď to vieš, zmení to niečo na našom vzťahu?"

Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla.

„Nie. Mohol mi to povedať, ja by som počkala, ale takto... už sa to nedá vrátiť späť."

Okrem toho som ho nechcela rušiť. Nechcela som, aby sa cítil zaviazaný. A tak či tak som sa už vydala jednou cestou. Nemôžem sa z nej teraz vrátiť.

A ani nechcem.

Griffin je fajn chalan, ale skrátka nám to nevyšlo. Nesprávny čas, nesprávne okolnosti.

Aj on to očividne vnímal takto.

No aj tak ma to rozrušilo.

Cítila som sa zvláštne, akoby mi uniklo veľa dôležitých vecí, ktoré mohli zmeniť dosť podstatné udalosti.

Ale pozrela som na Daniela.

„To rád počujem. Vieš, Estelle, mám ťa rád a dosť by ma zasiahlo, keby si to medzi nami nemyslela vážne. Viem, akú mám povesť, ale tentoraz je to iné. Si prvá osoba, s ktorou skutočne hovorím o veciach, na ktorých mi záleží."

Znovu ma zaplavilo teplo.

„Nemusíš sa ničoho obávať. Svoj názor nezmením."

Už len to, že mi to povedal, mi dávalo nádej, že nie je taký zlý, ako si myslia. Aspoň nie ku mne.

No stále tam bol malý hlások, ktorý vystrašene trval na svojom, že si musím kryť chrbát a príliš sa naňho neviazať.

Naklonila som sa k nemu a on ma jemne pobozkal na líce.

Potom šiel okolo učiteľ a ja som len sklopila zrak. Ešte tak, aby nám niečo povedal... to by som sa prepadla.

Potom sme šli na geografiu. Tú máme spoločnú.

Nie je to vôbec jeden z mojich najobľúbenejších predmetov, ale na poslednú hodinu to nie je zlé.

***

Domov som dorazila vo zvyčajnom čase.

Daniel ma pozval k sebe domov. Povedal, že jeho rodičia nebudú doma, budeme sa spolu učiť a písať si. Aspoň tak sme sa dohodli.

No predtým som sa musela zastaviť doma.

Dohodli sme sa, že rodinám to oficiálne oznámime neskôr, až keď jeho rodičia budú doma, aby to bolo fér a urobené na oboch stranách.

Naši moc nechodia na siete, teda na tie, kde by sa to mohlo riešiť, a Derek je ešte malý na to, aby vnímal tieto veci. Tak ešte máme čas.

Každopádne už teraz ma z toho bolel žalúdok. Čo keď mi vynadajú a nepochopia to ako naša skupinka?

Ivy: Máš dnes čas?

Povzdychla som si. Tak predsa si spomenula, že existujem, až teraz. Po toľkých pokusoch.

Ja: Nie, prepáč, už mám niečo dohodnuté.

Ivy: S ním?

Ja: Viem, že sa ti to nepáči, ale keď si sa ty pre niečo rozhodla, vždy som to rešpektovala. Skús to aj ty. Okrem toho ste ma obvinili neprávom. Griffin to vzdal. Dôvody sú vážne, ale aj tak... je neskoro. No nie je to len moja chyba.

Ivy: Ja viem, Griffin mi to povedal. Nám všetkým cez net. Obhajoval ťa a povedal, že ty nie si vinná. Chcela som sa ti len ospravedlniť.

Ja: To je v poriadku, no mala si skôr vypočuť mňa, nie čakať na Griffina. On nie je v našej partii tak dlho ako ja. Nedali ste mi vôbec šancu. Bude lepšie, ak to necháme trochu vychladnúť.

Ivy: Ok, asi máš pravdu. Všetci sme to prehnali. Tak zatiaľ.

Nešla som radšej na našu stránku, aby ma tam nepranierovali. Netušila som, že Griffin uviedol veci na pravú mieru.

No teraz už vie aj o Danielovi.

Bol to zvláštny pocit.

Chcela som mu napísať, ale nemala som na to odvahu.

Okolo piatej som vyrazila k Danielovi.

Naši mali dobrú náladu, veľa sa nevypytovali. Firme sa konečne lepšie darí. Už majú za sebou to úvodné poštuchovanie a na zisk to ešte nebude, ale už nie sú takí bledí ako na začiatku.

Derek dostal aj nové autíčko, tak s ním neustále behal po stole a bol vďaka tomu zábavný, veľký pretekár.

Daniel ma privítal vo dverách a jemne ma chytil za ruku. Odprevadil ma až k ich domu.

Cítila som, ako mi prudko bije srdce. Bol to taký zaujímavý, povznášajúci pocit. Zdalo sa mi, akoby aspoň na chvíľu všetky pochybnosti zmizli.

Zatúžila som sa znovu hrať, no cítila som sa trochu previnilo. Vybrať si skutočnú osobu je problematické. Keď už hra začala, je ťažké začať novú.

Daniel mal pre nás pripravenú romantickú deku s vankúšmi. Nie celkom vonku, ale na vnútornej terase. Mali sme tam skvelý výhľad na hviezdy.

Teda, to som nečakala, že pripraví romantické prekvapenie.

„To je pre nás?"

„Áno, iste. Rozhodne nie pre susedov."

Zozadu ma objal a pobozkal na krk.

V mojich predstavách som sa znovu preniesla na Rokfort. Objavila sa slizolinská uniforma. Pozrela som na Daniela, jeho tvár akoby sa spojila s Tomovou.

„Vadilo by ti hrať sa? Teda na Toma Riddla a Ameliu z mojej poviedky."

Vybrala som si postavu, ktorou som zrejme chcela byť viac, než som si vôbec dokázala predstaviť.

„Nevadilo. Prečo nie."

Jeho pery sa rozbehli po mojom krku. Pocítila som sladké chvenie.

Jemne sme sa potom spolu posadili na vankúše. Stále ma objímal a ja som cítila, ako sa obe moje súčasti spokojne vrátili na miesto, kam zrejme patrili.

Vždy som bojovala medzi tým, či by som chcela byť Ameliou alebo Hermionou, a ukázalo sa, že Amelia je teraz silnejšia.

Obrátila som sa k nemu.

Moje pery našli tie jeho — horúce a kruté.

Svet sa zastavil.

Jeho telo bolo tak blízko môjho, a predsa akoby medzi nami existovala posledná hranica.

Ešte som nebola pripravená ísť ďalej než po sladké maznanie, no on to chápal.

Otvorila som oči.

Len sme ležali vedľa seba a dívali sa na hviezdy.

Nevedela som, čo prinesú nasledujúce týždne. Jediné, čo som vedela, bolo, že chcem dať nášmu vzťahu šancu.

koniec prvej časti.