Potterheadka 8. kapitola 18+

 

Griffin ma pozval do kina. Dávajú nejaký film o virtuálnych partneroch. Neviem, či ma to bude baviť – som skôr na fantasy, ale dnes nič také v ponuke nie je. No celkom som sa tešila na naše stretnutie.

Prešli tri dni od toho momentu na kúpalisku, keď sa sused tak veľmi opil. Odvtedy sme spolu nehovorili a ja som ani nemala náladu. Nie kvôli tomu, že by som mu niečo vyčítala. Skôr preto, že som cítila ten starý, známy tlak – predzvesť začiatku školy. A naše plány akosi nevychádzali.

Za posledné dni sme sa s partiou stretli len dvakrát. Inak bolo čoraz ťažšie zhodnúť sa na spoločnom programe. Už ani bežné sedenia v kaviarni akosi nevyhovovali všetkým.

Strach, že sa rozpadneme, vzrástol.

Dúfala som, že škola nás opäť spojí.

No situácia sa mohla ešte zhoršiť.

Pozrela som na mobil. Skontrolovala som čas a to, či mi niekto nenapísal niečo dôležité. V našej skupine, ktorá bola kedysi taká živá, bolo zrazu ticho. Griffin povedal, že bude offline až do večera. Očividne mal na práci niečo tajomné, k čomu sa nijako zvlášť nechcel vyjadrovať.

No prišla mi správa od Daniela.

Hneď ma pri tom zabolelo v boku.

Daniel: Tak ako?

On mi nikdy nepísal. Mala som ho v školskej skupine, lebo chodí do rovnakej triedy, ale nikdy predtým sme spolu nekomunikovali.

Ostala som zarazená a nevedela som, čo urobiť. No ak rozšíri medzi kamošmi, že sme sa pobozkali, vzniknú z toho zmätky. On vie, ako to povedať tak, aby som sa zosmiešnila ja. Ignorovať ho je preto nebezpečné.

Ja: Doteraz mi bolo dobre.

Začala som ostro, v snahe odradiť ho od akýchkoľvek akcií.

Daniel: To je škoda. Myslel som, že by sme mohli prebrať našu situáciu.

Ja: Akú situáciu?

Daniel: Nerob sa, že nevieš, Estelle.

Ja: Čo chceš?

Daniel: O dvadsať minút na mieste, kde chodíme so spolužiakmi cez školský rok.

Vedela som presne, ktoré miesto myslí. No nepovažovala som to za dobrý nápad. Teraz tam takmer nikto nebude a nechcela som tam s ním ostať sama.

Ja: Povedz mi to teraz a ušetrime si zbytočné starosti. Dnes na teba nemám čas.

Daniel: To je škoda. Lebo vieš, že ja ti môžem začiatok roka dosť výrazne sťažiť. Ale voľba je na tebe. Ja počkám.

Nemala som tomu hlupákovi odpísať. Sakra.

Hodila som mobil na posteľ a rukou si odhrnula vlasy z tváre.

Čo teraz s ním?

Sama si s ním neporadím.

Je to vydierač.

Odporný.

Malý potkan.

A práve teraz nikto nebol online.

Skúsila som klasický spôsob a zavolala Annie, potom aj Ivy. No ani jedna sa neozvala – ani online, ani normálne.

Čo teraz?

Ryanovi ani Austenovi to povedať nemôžem. Nemôžem im vysvetliť, prečo po mne zasa ide. On by im to povedal, keby sa do toho pustili, a je mi jasné, že ani jeden z nich by to nevydržal. Len by to celé zhoršili.

Budem to asi musieť vyriešiť sama.

Vzala som si tašku.

Musím tam ísť teraz. Kým je ešte svetlo. Okrem toho nemôžem meškať do obchodáku – nechcem, aby si Griffin myslel, že som sa urazila a teraz mu to chcem vrátiť. To by mohlo našu hru pokaziť.

Vyšla som na vyhliadku.

Na miesto, kam chodíme počas školského roka – je to dobrý spôsob, ako si vyvetrať hlavu. Niektorí tu však majú aj svoje „miestečká“.

A práve na jednom z nich som uvidela Daniela.

Má osemnásť a rodičia mu kúpili auto, takže zaparkoval na jednom z tých krajších miest. Presne tam, kde sa stretáva naša skupinka.

Zaklopala som mu na okienko. Otvoril dvere a ja som si sadla vedľa neho.

„To je dobre, že si prišla. Práve som sa hral s mobilom.“

Podliak.

„Neboj sa, ešte som im nič nepovedal. No vieš, komu asi tak budú veriť.“

Iste. Hnusákovi ako je on.

„Daniel, nemám náladu na hry. Čo chceš?“

„Uži si výhľad. To je jediné, čo ma teraz zaujíma.“

„Ty si fakt idiot.“

„Dávaj si pozor na slová. Mohlo by sa ti to vypomstiť.“

Zrazu mi sklopil sedadlo. Celkom schválne. Vôbec som to nečakala.

Zostala som naklonená dozadu, nepríjemne pritlačená.

„Daj to späť!“ skríkla som.

Samozrejme, neposlúchol.

Tak som sa narovnala aj bez toho, hoci to bolo nepohodlné.

Sedadlo sa pohlo späť do bežnej polohy. Daniel sa uškrnul.

Spražila som ho temným pohľadom a znovu som sa trochu viac oprela.

„Tak ja čakám. O čom si to chcel hovoriť?“

Nastalo ticho.

„Daniel!“ pozrela som naňho, no on len mlčal a díval sa pred seba.

Ubehlo desať úplne zbytočných minút a on mi stále viac a viac liezol na nervy.

„Takže nič? Dobre. Ja už pôjdem.“

Konečne sa ku mne obrátil.

„S tebou tuším nie je žiadna sranda. A to každému vykladáš, aká si zábavná.“

„Daniel, naposledy ťa varujem!“ znovu som naňho zvýšila hlas. Nebolo mi to príjemné, no očividne na nič iné nereagoval.

Znovu sa uškrnul.

„Dobre, prestaň sa rozčuľovať. Poviem ti, čo mám na mysli. Len buď chvíľu trpezlivá.“

Fakt som sa bála, čo z neho vypadne. Odkedy ho poznám, vždy mal za lubom niečo nepríjemné. A mňa nikdy nedokázal ušetriť.

„Vieš, Estelle…“ trochu stíšil hlas.

Musela som sa nakloniť bližšie, aby som ho počula.

„Páčilo sa ti pobozkať ma?“

Strhla som sa.

Čo to melie? On je fakt idiot.

„Nie,“ hlesla som ticho.

Aj keď… kým som si myslela, že by to mohol byť Griffin… A aj keď jeho bozk bol trochu viac o ovládaní… svojím spôsobom ma to nenechalo úplne chladnou. Ale to mu nepoviem.

„Dobre. Presne to som si myslel.“

Ten chalan zrejme nemá na práci nič iné, len mi ísť na nervy.

„Okej. A čo si tým chcel dokázať?“

„Ešte nič. Možno by sme to mohli skúsiť ešte raz. Dokáž mi, že sa ti to vôbec nepáčilo.“

To bude ľahké.

„A potom mi dáš pokoj?“

Položil si ruku na srdce.

„Úplne. Už ani nepípnem. A sľubujem ti, že keď mi to dokážeš, už sa k tej téme nikdy nevrátim a nikomu nič nepoviem. Za žiadnych okolností.“

Bolo to až príliš lákavé, aby som to nevyužila. Stačí, keď nebudem reagovať. To ho naučí, ako sa má správať k dievčatám.

„Dobre. Skúsime to. Ale iba raz. Len ti to dokážem a potom ma necháš ísť. Inak ti prisahám, že tu urobím taký škandál, aký si ešte nevidel.“

Daniel sa usmial.

„Iste. Ako len povieš…“

Potom sa mierne naklonil.

„No urobíme malú zmenu. Sadneš si mi na kolená, aby to bolo zaujímavejšie.“

„Tak to ani náhodou!“ odsekla som.

„Tak to potom znamená, že sa ti fakt páčim, keď sa toho bojíš… Dobre. Svoju odpoveď už asi mám. Tak choď.“

Naštvala som sa viac než kedykoľvek predtým.

A skutočne som mu na tie kolená vyliezla.

Našťastie mal dosť veľké auto, takže ma volant netlačil až tak veľmi.

„Tak čo? Si spokojný?“ precedila som pomedzi zuby.

Daniel sa usmial.

„No uvidíme, ako zvládneš ten bozk… či vôbec.“

„Čo by som nezvládla,“ odsekla som provokačne.

Hnev mi dodal silu. Možno až príliš veľkú.

Pravou rukou som mu prešla po tvári – tak, ako som to videla v jednom filme. Prstami som ho jemne, ale pevne pritlačila k operadlu.

Aspoň na chvíľu som mala pocit, že držím situáciu pod kontrolou.

Pomaly som sa k nemu naklonila.

Teraz mu dám riadnu príučku. Ani sa nepohnem. Bude bozkávať skalu.

Pripravila som sa na to.

No keď sa jeho pery dotkli mojich, moje telo zmenilo názor.

Tie pocity, ktoré vo mne už dlhší čas driemali. Tie, ktoré som sa snažila potlačiť. Znovu vyplávali na povrch.

Cítila som, ako sa moje pery samy od seba pohli oproti tým jeho.

Akoby som si po dlhom hlade konečne mohla dopriať kúsok sladkého dezertu.

Jemne sa dotkol mojej spodnej pery.

V mojom tele sa prebudilo nemilosrdné pulzovanie, ktoré som nedokázala ignorovať.

Pootvorila som pery viac a naše jazyky sa stretli. Tentoraz pomalý začiatok prešiel do intenzívnejšieho, hlbšieho skúmania.

Nenávidím ho.

Prechádzalo mi mysľou.

No moje telo si akoby nenásytne išlo za svojím.

Obmotal mi ruku okolo pása a pritlačil si ma bližšie. Bozk sa prehĺbil.

Mala som pocit, že horím.

A nedokázala som to zastaviť.

Snažila som sa spamätať. Odtiahnuť sa. Nedať mu tú moc nad mojím životom.

No čím pevnejšie ma objímal, tým viac som sa strácala v tých príjemných pocitoch.

Oddeliť sa od tej vlny rozkoše bolo čoraz ťažšie, najmä keď jeho ruky začali pomaly a nežne kĺzať po mojom chrbte.

Mala som pocit, že horím.

Túžila som po dotyku. Po akomkoľvek.

Jeho ruky siahli pod moje tričko. Cítla som to, ako sa rozbehli. No môj nepokoj odstránili jeho pery ktoré mi jemne hrýzli krk.

Prečo je tak dobrý. Prečo to tak veľmi vie. 

Zastonala som, keď sa jemne dotkol okrajov môjho trička a pretiahol mi ho cez hlavu.

Ostala som na ňom sedieť len v  podprsenke. Prudko som sa nadýchla, keď sa znovu prisal na môj krk.

A potom opäť našiel moje pery. Nemohla som premýšľať. Chcela som tie krásne pocity len užiť. 

Bola som nimi úplne naplnená. 

Pretiahla som mu tričko cez hlavu. Rukami prešla po jeho pevných svaloch, potom ako stlačil zníženie sedadla opäť.  Klesli sme nižšie. Jeho ruka dychtivo siahla medzi naše rozpálené tela. 

Nemala by som. 
Musím sa prebrať. Musím sa spamätať.

Otočil ma a posadil na seba. Nová pozícia ma ešte viac vzrušila. 

"DAniel, to nemôžeme.... Musíme prestať..." 

"Áno, musíme..." šepkal a hlas sa mu chvel. Rozopol mi podprsenku a sal prsia. Celkom som sa šla z neho zblázniť. Už som to nedokázala vydržať. 

No jeho ruku som sama naviedla do svojich nohavičiek. S úľavou som zastonala, keď ma len zľahla pohladil. 

No potom sa jeho prsty skúsene rozbeli a ja som  pocítia prudké iskrenie.

Vzdychala som po jeho dráždení. Nemohla som si pomôcť. Druhou rukou mi masíroval prsia. 

Stonala som ako šialená. Zachytila som kroky kdesi na povrchu mojej mysle. No bolo mi to jedno. 

Blížila som sa k vrucholu a jediné čo som chcela bolo, aby mi dovolil ho prežiť. Jeho ruka znásobila snahu a ja som cítila ako moje telo explodovalo do orgazmu, ktorý som nikdy predtým nepoznala. 

Kroky dozneli. POcítil asom úľavu. Jemne som sa nadvihla a znovu som ho pobozkala. Moja ruka mu rozopla nohavice. Nevedela som čo robím, len som sa chvela. 

"Estelle!" zamrmlal rozrušene, keď som mu stisla vtáka a hladila som ho po celej dlžke. Díval sa na mňa pohľadom akým ma nikdy nemal možnosť sledovať. 

Kroky sa vrátili a niekto zaklopal na okienko práve ked sa s výkrikom urobil. 

Všetko náhle stmavlo. Zahanbene som sa prikrývala jeho bundou. 

Ležala som v posteli.

Znepokojená tým, ako som sa zachovala. Bolo to nezodpovedné. Dostali sme pokutu a bola to obrovská hanba.

Potom som jednoducho ušla domov. Nikomu som nič nepovedala. Zavrela som sa do svojej izby a premýšľala nad tým, ako som sa nechala uniesť.

To skutočne nemám vo zvyku.

Všetky tie pocity ma úplne zmiatli. Naozaj neviem, čo som si myslela.

Hlavou som búchala do vankúša.

Som hlúpa.

Nechala som sa ovládať telom.

To sa nemalo stať.

Horúce obrazy môjho previnenia boli stále živé.

Neviem, čo urobím, keď sa o pár dní začne škola. Mám pocit, že to nezvládnem.

Kto vlastne som?

Kto je tá Estelle, ktorá sa dokáže takto nechať uniesť?

Nevedela som to. A práve to ma desilo najviac.

Nemala som na nič chuť. Len som sa chcela prepadnúť pod zem a zmiznúť.