Dievča, ktoré maľovalo akvarely 5. kapitola

 

Potom som sa presunula na výtvarku. Alexa šla na bonusové hodiny z matematiky. Zas asi s Jahodovou. No vyzerala spokojne, očividne jej tento štýl hodiny sadol.

Bol to zvláštny pocit, tak trochu mi bilo srdce viac než predtým, že som sa opäť vrátila do umeleckého sveta.

Niežeby som sa netešila, ale ja skrátka, keď som ho opúšťala, mala som pocit, že sa už nikdy nechcem vrátiť, že nič, čo som urobila, nie je dosť.

Teraz som sa bála toho, že sa ten pocit znovu objaví a ja naň nebudem vôbec pripravená. Podarí sa mi zvládnuť, ak do mňa znovu niekto rýpne? Nebola som si tým istá.

Okrem toho som stále žila v tej istej dileme. Viac mu nepísať, alebo riskovať, že zistí, kto som. Určite mi položí priame otázky a čo potom? Budem klamať? To nie. To som si nevedela ani predstaviť.

Bolo by to ako zahrávať sa s ohňom, aj keď ten pocit, ktorý som mala, keď sme si písali… To som nikdy predtým necítila. A nebolo to v romantickom zmysle, skôr som mala pocit, že mi rozumie ako človek, ktorý sa vyzná v umení.

Aj keď som trochu aj tak cítila to iskrenie, akoby sa prebudilo celkom spontánne. A to ma znepokojilo.

„Ahoj, teba som tu nečakal,“ ozval sa Tadeáš. Je z inej triedy, no táto hodina je tak či tak spoločná.

Viem o ňom, že je skôr LEGO umelec, robí rád LEGO kvety, no takisto aj maľuje. Naposledy, keď chcel jednu spoluprácu, bola som dosť naštvaná a odbila som ho, že ja už viac nebudem kresliť.

„Nuž vieš, rozmyslela som si to.“

„To rád počujem, možno by sme mohli na tú spoluprácu, ktorú sme chceli vtedy, nadviazať.“

Očividne sa toho plánu ešte nevzdal. No ja som si stále nebola istá, či by to nebolo veľké sústo. Jeho sleduje dosť veľa ľudí, robí aj také živé videá.

„Rozmyslím si to,“ hlesla som ticho.

Potom sa už k nám pridala aj Betka. Tá chodí do našej triedy, no zrejme sa ešte chvíľu zhovárala s dievčatami. Ona je fajn, robí skôr ceruzkovú kresbu, no viem, že má rada aj mangu.

„Tak čo, tešíte sa na nového učiteľa?“

„Iste, určite bude zaujímavý. Konečne niekto mladší a z odboru,“ povedal Tadeáš vecne.

Ja som sa radšej nezapájala. Bála som sa, že budem pôsobiť až príliš nadšene.

Niekedy sa mi stávalo, že som sa nechala uniesť, ak ma niečo skutočne zaujalo, ale v podstate som teraz nerobila umenie a nemám ho odkiaľ poznať.

Postupne sa k nám pridávali ďalší. Aj jeden nový chalan z našej triedy, ktorý prišiel tesne pred zvonením. Ešte sa takmer s nikým nebaví. Tuším sa volá Tomáš.

A povedzme, že je vcelku dosť príťažlivý na to, aby vzbudil dosť pozornosti. Aj Betka mierne očervenela, keď sa pridal na našu stranu. Ale stále s nami veľmi nehovoril.

Potom prišiel profesor Novotný. Bol trochu bledý, keď otváral dvere na veľkom ateliéri. Výhodou tejto školy bolo najmodernejšie vybavenie, aj keď bolo dosť ťažké sa do nej dostať ako študent. Ja sama som sa tak veľmi bála, že neurobím prijímačky.

Až do poslednej chvíle som si ničím nebola istá. A dosť veľa som sa učila, málo jedla a skoro stále plakala.

Aj teraz som pocítila jemný záchvev nervozity. Keď sa tie dvere otvorili, na chvíľu mi to pripomenulo ten pocit, no potom som uvidela ateliér.

Stojany, rôzne predlohy a množstvo pomôcok na výber. Takisto aj moderný systém, na ktorom sa dala prehrávať relaxačná hudba.

„Najprv si vyberte svoje miesta v laviciach, potom prejdeme k stojanom,“ povedal profesor tichším hlasom.

Tadeáš sa usmial. Očividne sa dobre bavil na tom, že cíti neistotu. Nemyslí to v zlom, len je dosť kritický.

Sadla som si do jednej z predných lavíc. A čakala som, že ostanem sama, no prekvapivo si ku mne prisadol ten nový chalan.

Tadeáš sa pridal k Marekovi. Je to jeho najlepší kamoš a s ním aj dosť často spolupracuje na videách a tak. Marek je tiež trochu tichší a menej výrazný.

„Takže,“ povedal profesor Novotný potom, ako sa dostal dopredu. „Som rád, že sa budeme stretávať na hodinách výtvarnej výchovy a takisto aj na hodinách dejepisu, vo väčšine prípadov.“

Hlas mal stále dosť neistý. Akoby čiastočne strácal tú svoju prvotnú charizmu. Pohľadom som mu trochu dodávala odvahu. Viem, musí to byť ťažké. Síce mal prax, ale toto je jeho prvé oficiálne miesto. Očividne je to preňho veľká vec. A takisto je to aj škola, ktorá ho môže posunúť aj ďalej.

„Moje meno je Štefan Novotný,“ dodal. „Budem rád, ak sa mi predstavíte a niečo mi o sebe poviete. Len v krátkosti.“

Skvelé. To presne nemám na nových učiteľoch rada, ale čo už. Volí starú osvedčenú klasiku. Len si musím dávať pozor, aby som nepovedala nič spojené s našou konverzáciou.

„Začneme spredu.“

Skvelé, ďalšia klasika. Profesorove pekné oči sa upreli na mňa. Vyschlo mi v krku.

„Ja som Dana. Teda Daniela Kráľová. Ale volajú ma Dana.“

To bolo všetko, čo som zo seba dokázala vysypať. No bolo mi jasné, že to nestačí, tak som dodala:

„Mám rada akvarely a takisto aj ceruzkovú kresbu.“

Profesor presunul pozornosť na môjho spolusediaceho.

„Som Tomáš. Na škole som nový. Tiež mám rád ceruzkovú kresbu, ale zaujímam sa aj o sochárstvo.“

Jeho ruky tvoriace sochy, tak to musí byť teda zážitok, pomyslela som si. A aj zaujímavý kontakt.

Potom profesor prešiel k ďalšej lavici.

„A vy, chlapci?“

Otočila som sa a videla som, ako Marek zbledol. Tiež nerád hovorí takto pred všetkými.

„Som… teda Marek. Ja mám rád komixový štýl a rád strihám krátke filmy. Trochu sa vyznám aj do počítačov.“

„Náš hacker,“ ozvalo sa zozadu.

„No, tak by som to nenazval, ale kus sa vyznám,“ dodal Marek ešte tichšie.

„Tadeáš. Som tak trochu umelecký influencer a rád tvorím umenie z lega. Ceruzková kresba je tiež super. Ale prispôsobím sa aj iným druhom umenia.“

Rýchlo prevzal kontrolu, aby Marek nebol ďalej pod tlakom.

Potom sa pozornosť presunula ďalej a postupne sme prešli celú triedu.

Veľa ľudí malo rado ceruzkovú kresbu, niektorí spomenuli aj abstrakciu a realizmus. Takisto aj komixové štýly a mangu.

Celkovo sa dalo povedať, že spolu by sme vytvorili rozhodne niečo mimoriadne zaujímavé.

Potom znovu nastalo ticho.

„Takže, ehm…“ ozval sa znovu profesor Novotný. „Teraz by sme sa mohli presunúť k plátnam. Dnes si dáme free drawing. Každý si vyberie, na čo má chuť, no bude to vaša prvá práca, tak vyberajte rozumne. Pustíme si k tomu aj hudbu. Počas druhej hodiny si oddýchneme krátkym teoretickým úvodom do teórie umenia.“

Toto usporiadanie sa mi páčilo. Radšej by som si dala prax, hlavne takúto. Celkom voľnú. To bolo niečo pre mňa.

Profesor pustil hudbu a ja som sa presunula k stojanu. Vybrala som si ako predlohu slnečnice z jedného zo stolov. A natočila som ich tak, aby na ne svietilo slnko zo zaujímavého uhla.

Dám si starý dobrý akvarel. To bude najrozumnejšie.

Sústredila som sa na to a vôbec som neriešila, čo si vyberajú ostatní. Betka tiež šla k plátnu. Niektorí si vzali len výkresy.

Marek si sadol oproti mne a vzal z vitríny malé červené autíčko. Určite bude kresliť niečo ovplyvnené technológiami.

Venovala som mu povzbudivý úsmev a pustila som sa do jemného náčrtu kvetov. Dnes si dám trochu detský, jednoduchý štýl. Len taký relax.