Pergamen osudu 26. kapitola Ohrozenie

 Bludička. Bytosť, ktorá je podobná svetlonosovi. Láka ľudí do močiarov, no má podobu príťažlivej ženy...

Čítala som ďalšiu kapitolu z Obrany proti čiernej mágii, ktorú nám Snape dal preštudovať.

Počas mnohých rokov došlo k modifikácii kúziel, ktoré dokážu zabezpečiť získanie niektorých z jej desivých schopností.

Otočila som na ďalšiu stranu, kde boli kúzla, ktoré je možné vykonať. A to, aký dosah môžu mať na čarodejníka, ktorý ich použije.

Na pravej strane sa na mňa dívala krásna žena, ktorá sa menila na jasné svetlo. Jej chladné oči sa mi zabodávali priamo do duše.

Ako vždy nájsť svojho milého...

Otočila som na ďalšiu stranu. Učebnica, ktorú vybral Snape, je naozaj zaujímavo spracovaná. Už som čítala aj jeho verziu tejto knihy. Dovolil mi to na poslednom stretnutí. Mal tam veľa poznámok, ktoré používa aj na hodine, no nechal ma prečítať si len predošlé kapitoly.

Skutočne by ma zaujímalo, čo má napísané k tejto.

Ak dievčina skutočne miluje svojho milého, môže vytvoriť spojenie, ktoré nič nezlomí. No toto kúzlo má svoju cenu. Láska sa môže zmeniť na posadnutosť a jej túžba po ňom bude nekonečná. Jej túžba sa môže zmeniť na hnev. Ovládnuť schopnosti bude musieť, inak sa z nej stane len tieň.

Nebol tam recept ani nič podobné.

Očividne patril k tým temným.

Rada by som si o tom prečítala o niečo viac, aj keď mi bolo jasné, že toto Snape považuje za okrajovú záležitosť. No mne napadlo, ako by sa dali tie schopnosti využiť. Dočasne, ak by to bolo možné...

Ako sa uvádzalo na ďalšej strane, dočasné využitie znižuje riziko trvalých zmien.

Vedela som, že Snape by s tým nikdy nesúhlasil.

A ani ja za bežných okolností.

Ale to, čo sa má stať, je všetko, len nie bežné.

Každopádne bude to jeden z plánov, nad ktorým budem uvažovať. Pergamen je len dočasnou záležitosťou. Aspoň dúfam.

Nie je voči nám veľmi láskavý. A tie posledné veci...

Stále si nie som istá, čo mám robiť.

Pridať ďalšie bremeno do už aj tak zložitej situácie?

Zavrela som knihu a chvíľu som sa dívala len pred seba. Dnes sa máme stretnúť, no ja si nie som istá, čo robiť. Iste, nemala by som situáciu podceňovať, ale poradím si sama.

Naozaj som si nebola istá.

Rukou som prešla po jej obale a vložila som ju späť dovnútra tašky.

Malfoy prešiel po chodbe, dotkol sa ma pohľadom a ja som sa naňho zamračila. Stále sa bojí, že to niekomu poviem. Preto si ten náramok nechávam, aby som mala dôkaz, rovnako ako ten list od predajcu.

No mám taký pocit, že ja nie som to jediné, čo ho trápi.

Niežeby som sa chcela starať do jeho záležitostí. To fakt nechcem.

No niečo nie je v poriadku.

Akoby to ani nebol on.

***

Snape dosť meškal, tak som naňho čakala vonku a ešte som si chvíľu čítala.

Z knihy s názvom Glimmers. Mamka mi ju kúpila tesne pred odchodom na Rokfort. Povedala, že je to zaujímavý koncept a ja som sa k nej doteraz ešte nedostala.

Práve som sa začítala do úvodu, keď som pocítila, ako mi niekto jemne odhrnul vlasy na stranu.

Snapeov dotyk bol stále trochu chladný a systematický, ale už nie úplne neosobný.

Naskočili mi zimomriavky.

„Čo to čítate, slečna Grangerová?“ mal podozrivo dobrú náladu.

Otočila som k nemu obálku.

Zamračil sa.

„To nepoznám. Čoho sa to týka?“

„Autorky sa zaoberajú starostlivosťou o seba. Je to mimoriadne zaujímavá téma.“

„Tak to je dosť možné,“ odvetil ticho.

„Vymeníte ju neskôr za niečo iné?“ opýtal sa.

„Iste, ak mi požičiate jednu z tých kníh s vašimi osobnými poznámkami.“

Snape sa trochu zamračil.

„Taká náročná.“

Usmiala som sa a šla som s ním do kabinetu.

„Dokončili ste už základ Felix Felicis?“

„Je to na dobrej ceste, no je to dlhý a komplikovaný proces.“

V poslednej dobe som sa ho pýtala na priebeh. A skutočne, bol to elixír, pri ktorom aj najmenšia chyba mohla mať tragické následky.

Najprv som ho vnímala tak trochu ako podvádzanie, ale keď som videla, koľko je za tým práce, rozhodla som sa tento názor prehodnotiť.

„Tak, Grangerová, niečo mám,“ povedal ticho.

„Čo presne, pán profesor?“

„Včera som bol za Temným pánom.“

Zbledla som.

„Vaša pôvodná teória nebola ďaleko od pravdy. Čím romantickejší budeme, tým viac bude ten pergamen strácať moc. Je to jedna z tých pomalších ciest.“

„Ako ste od neho získali takú odpoveď?“

„Predstavte si, že som nič nemusel robiť. Sám to spomenul medzi rečou.“

Srdce sa mi rozbúchalo.

„Tak preto ste taký milý?“

„Budem ešte milší, Hermiona, aby sme sa tej veci zbavili.“

Jeho ruka sa znovu jemne dotkla môjho chrbta. Ten príjemný pocit spôsobil, že som takmer zabudla na obavy.

Je to len náhoda, že o tom teraz hovoril?

Pochybujem.

„A to len kvôli tomu?“

„Čo sa dá robiť. Účel svätí prostriedky.“

Zamračila som sa.

„To nie je to, čo by som chcela počuť.“

„Vieš, odo mňa sa málokedy dočkáš odpovede, po ktorej by si možno zatúžila.“

„Dobre. Chcela by som sa ešte opýtať na pár vecí… tak mi teda neodpoviete?“

„Záleží na tom, čo chceš vedieť.“

„Oklumencia. Je skutočne tak ťažké sa to naučiť?“

„Áno aj nie. Záleží od toho, ako k tomu pristúpiš a ako k tebe bude pristupovať tvoj učiteľ.“

„Chcela by som to skúsiť.“

Pre každý prípad. Len tak, aby som si bola istá, čo robiť. Nemusím mu predsa povedať prečo.

„Naozaj?“

„Áno.“

„Máš nejaké problémy?“

„Nie. Nič také, čo by ťa mohlo znepokojovať. Len ma to zaujíma. Akademicky. A môže sa mi to zísť do budúcnosti.“

„To je pravda. Tak dobre, skúsime to, ak chceš. Aspoň zmysluplne vyplníme ten čas, keď nebudeme musieť byť k sebe milí.“

Prikývla som.

Zmysluplne teda.

Snape hovoril o teoretickom základe. To sa mi zdalo celkom rozumné. Aj o čistení mysle. K tomu som mala pár pripomienok. No vedela som si predstaviť, ako to urobiť.

Harry k tomu pristúpil zvláštne, no vtedy som sa o to veľmi nezaujímala a on mi ani nepovedal všetky podrobnosti.

Potom sme sa postavili oproti sebe.

Snape mi vysvetlil základné zaklínadlo.

„Teraz na mňa ako prvá zaútoč. Som zvedavý.“

Dal mi výhodu, tak som sa rozhodla ju využiť.

„Legilimens!“

Bol to zvláštny pocit, ako prechádzať cez niečo… ako cez celú vrstvu nových pocitov.

No Snape môj útok pomerne rýchlo odrazil.

„Na začiatočníka dobré. Dám ti ešte jednu šancu.“

Bolo mi jasné, prečo to robí, no rozhodla som sa to nekomentovať.

Ďalší zásah bol trochu prudší.

No aj tak neúčinný.

Snape sa však zľahka oprel o stôl.

„Potenciál tam vidím. Chce to len viac tréningu. Ale inak dobré.“

Potom bol na rade on, ale dosť ma šetril. To mi bolo jasné.

Trochu som sa mračila a pergamenu sa to nepáčilo. To mi bolo tiež jasné.

Tak som sa snažila byť aj ja nadmieru láskavá a prijímať jeho láskavosť viac, než by som robila za iných okolností.

Snape sa so mnou bavil odľahčene, priam sršal dobrou náladou.

Až tak sa ma chce zbaviť.

Skvelé.