Pergamen osudu 29. kapitola Záver ťažkého roka

 

Kráčala som k malej chatke.

Na oblohe sa mihali sivé mraky.

Srdce mi zvieral chlad.

Bol to ťažký rok.

Toľko obetí, toľko vzájomných bojov. Ničenie horcruxov a mlčanie, ktoré ma spaľovalo... no zvládla som to.

Riaditeľov plán sa uskutočnil, no Snape nebol sám.

Pri srdci ma zahrial zvláštny pocit istoty.

Musel to vedieť. Že nie je sám.

Keď som v Chroptivej chate zasiahla kliatbou Voldemorta, nečakal to.

Snape unikol z jeho rúk...

a my sme boli v problémoch.

Telom mi prešlo jemné chvenie, keď som si na ten okamih spomenula.

Ale ten moment, keď sa pán zla zosunul na zem ako vrece zemiakov, som si zapamätala navždy.

Stále som si ho prehrávala v hlave. Takmer som ľutovala, že sa na škole nedá urobiť kamerový systém.

Jediný okamih uvoľnenia po toľkej dobe.

Pristúpila som k tmavým dverám a zaklopala.

Po chvíli sa neochotne otvorili.

„Čo tu robíte, Grangerová?"

Usmiala som sa.

„Ahoj, Severus. Rada ťa opäť vidím. Prišla som splniť svoje slovo. Som zvedavá, či aj ty splníš to svoje."

Snape sa zamračil.

„Ako si sa sem vlastne dostala?"

„Moje nové schopnosti ma sem priviedli."

„Iste, tie schopnosti, vďaka ktorým si unikla aj zo Škriekajúcej búdy. Nevedel som vtedy, že ste to spôsobili vy."

„To mi bolo jasné. Inak by si nás tam nenechal."

Odfrkol si.

„Akosi príliš mi veríš."

No aj tak otvoril dvere.

„Verím ti, Severus. Mala som celý rok na premýšľanie a viem veľmi dobre, čo chcem."

Pokrútil hlavou.

A nechal ma vojsť.

Zachytila som pohľadom jeho spálňu. Dvere boli pootvorené.

Malo ma to vydesiť, no ja som si len zľahka odhrnula vlasy z tváre.

„Som tu... a viac neodídem. Harry a Ron to vedia," dodala som takmer hrdo.

Snape sa ku mne sklonil.

„A teraz si to predstavuješ ako?"

„Už sa ma nikdy nezbavíte, pán profesor."

Objala som ho tak pevne, ako som len dokázala.

Povzdychol si.

Zdvihol ma a odniesol do spálne.

Keď za nami zatváral dvere, cítila som to teplo...

akoby to dobré, čo nás spájalo, nikdy nezmizlo.

koniec