Leto na chate 2. kapitola

 

„Nespi,“ ozvalo sa mu pri uchu zasyčanie.

Chase.

Prečo teraz otravuje? Veď mu bolo tak dobre.

Noah sa po ňom len ospalo zahnal.

„Chlapci!“

Strýkov hlas spôsobil, že Noah predsa len začal venovať pozornosť okolitému svetu. Okamžite sa posadil a pozrel sa do jeho vysmiatej tváre.

V hrudi pocítil teplo, ako vždy, keď sa na strýka pozrel. Bol preňho skutočne veľmi dôležitý. Dôležitejší než večne neprítomný otec.

Ten o svojom bratovi hovoril len ako o obyčajnom technikovi. O niekom, z koho by si nemal brať príklad.

No Noah vedel svoje.

Jeho strýko je výnimočný.

Nie je len opravár počítačov. V skutočnosti je veľmi známy a uznávaný v hackerskom svete, hoci o tom nerád hovorí. A Noah by sa to ani nedozvedel, keby nebol taký zvedavý a keby jeho strýko neurobil malú chybičku.

Raz nechal otvorený počítač, keď sa Noah schoval a on ho nemohol nájsť.

„Čo robíte? Všetko v poriadku?“ opýtal sa Mark svojím obvyklým, napoly pobaveným tónom, čím prerušil jeho spomienky.

„Ale hej. Len tento tu sa hrá na vodníka,“ Noah zľahka štuchol svojho najlepšieho kamaráta a ten sa dotknuto stiahol.

„Maličký by mohol dostať úpal. Dohovor mu, Mark. Takto si zaspať na slnku. Len som ho chcel ochrániť pred dôsledkami.“

„Výborne, Chase.“

Mark podišiel bližšie a pohladil Chasea po jeho tmavých vlasoch. Chase sa len usmial.

Mark bol vždy taký bezprostredný. Nie ako Noah. Ten mal problém len tak sa niekoho dotknúť, aj keď išlo o dlhoročných kamarátov. Skôr sa takýmto veciam vyhýbal.

„Ďakujem, pane,“ Chase zasalutoval a Mark sa ešte viac usmial.

Jeho tvár priam žiarila. Pripadal mu mladší a bezstarostnejší.

„Tak, chalani, buďte v pohode a hlavne nič nevyveďte. Idem na rande.“

Noah pocítil nepríjemné bodnutie. Nevedel prečo. Jednoducho mu vždy prekážalo, keď strýko nevenoval plnú pozornosť jemu, a obával sa, že tá žena mu zase spôsobí bolesť.

„Okej, ako chceš,“ trochu sa zdul a otočil tvár k jazeru.

Strýko ho nebude počúvať. Je zamilovaný a to je tá najhoršia vec na svete. Úplne to vypne mozog a človek sa chce len množiť. Nič ho nezaujíma. Žiadne argumenty, všetko je pasé.

Preto tieto veci nemá rád a nikdy ich rád nebude mať.

Našťastie sa mu to ešte nestalo a ani to nepotreboval.

Mama sa tiež zamilovala do otca. A zbytočne. Otec miloval len prácu, ale to vtedy nevidela. Vtedy lietala v oblakoch a to, ako kruto padla, ju začalo trápiť až neskôr.

„Zlato, vieš, že najradšej mám teba,“ povedal Mark skôr, než sa otočil na odchod, a jeho vysoká postava sa stratila medzi veľkými stromami.

„No tak zaslúži si trochu šťastia.“

„Hej, že šťastia. Ty si ho nevidel, ako bol naposledy zničený, keď sa rozišiel s tou predchádzajúcou,“ sťažoval sa Noah a myslel pritom na to, že sa nikdy nechce dostať do takej situácie.

On sa bude sústrediť na hackerstvo. Hacker si predsa nemôže dovoliť stratiť hlavu, inak všetko pokazí.

Mark mal stále trochu pochybnosti a občas si vyčítal, že ho do toho zatiahol, ale Noah si myslel, že urobil tú najlepšiu vec, akú mohol.

Otec sa asi prepadne, keď mu povie, že nechce pracovať vo vrcholovom manažmente, ale radšej študovať umelú inteligenciu, kybernetickú bezpečnosť a počítačové vedy.

Ešte mu to však nepovedal. Mal dosť času.

No už teraz vedel, že to nebude príjemné.

A zase sa pohádajú.

Ako vždy, keď ide o veci, ktoré Noaha skutočne zaujímajú a ktoré sú pre jeho otca vždy len ničím.

Už teraz cítil v žalúdku chvenie, keď na to myslel, ale v tejto jednej veci kvôli rodinnej pohode neustúpi.

Toto jedno si nedá vziať, nech bude čokoľvek.

Aj keby ho otec vydedil, pôjde si za svojím snom. Matku presvedčí ľahšie a nič iné ho nezaujíma.

No teraz na to nechcel myslieť.

Je na chate, má všetku slobodu sveta a večer pôjde za Markom. Chcel, aby mu dal ešte pár lekcií.

Okrem toho chcel navštíviť jedno z fór, no strýko mu zakázal robiť to samému. Nechcel však stratiť prehľad o tom, čo sa deje vo svete kybernetickej bezpečnosti a ako medzi sebou komunikujú ľudia z hackerskej komunity.

No sľúbil strýkovi, že také veci nebude robiť bez jeho dohľadu. Nechcel, aby sa do niečoho zaplietol.

Aj keď prišiel na chatu, ten svet mu začínal chýbať. Strýko v poslednom čase nemal toľko času, alebo sa aspoň tváril, že ho nemá, aby ho odradil.

No Noah ho celkom jasne ubezpečil, že chce byť etický hacker ako on. Žiadna temná strana.

Aj tak si však jeho strýko očividne robil väčšie starosti, než bolo podľa Noaha nutné.

„Neexistuje láska bez rizika,“ povedal po dlhšom čase mlčania Chase, akoby citoval nejakú telenovelu.

Noah si odfrkol.

Láska zničí všetko.

Nič už potom nie je rovnaké a všetko, čo človek poznal, sa rozpadne.

Keby sa zamiloval, bol by úplne mimo. Akoby stratil rozum, a to nepotreboval.

Radšej sa bude držať bezpečných vôd. Nech sú akékoľvek, nie je nič horšie, než podľahnúť tomu pocitu, že pre niekoho znamená viac než len krátkodobé rozptýlenie.

Okrem toho, s dievčatami je to zložité.

„Radšej sa na to vykašli a poď na bicykel. Chcel si predsa ísť do horšieho terénu než naposledy.“

„Hej, len som si nebol istý, či to chceš aj ty.“

„Chcem.“

Všetko je lepšie, než nechať ho básniť o tom, aké skvelé je baliť niekoho. Chase by s tým hneď začal. Preňho je láska dôležitá. Tvrdí, že sa bez nej nedá žiť. Aj tie veci okolo.

No Noah je asi skutočne iný.

V tak veľa veciach sa odlišovali, až ho to niekedy znepokojovalo.

Ale pri ňom cítil, ako sa mu hrud zviera niečím teplým a hrejivým. Niečím, čo by nemal až tak prežívať.

Ale je to kamarát.

A to je bezpečné.

Kamaráti ostávajú.

„Ok, tak si len niečo zajeme a ideme.“

Chase si pozbieral veci a zamieril ako prvý do chatky.

Noah ešte chvíľu sedel na móle.

A myslel na strýka. Na to, že ho štve, že odišiel, že tej žene dáva šancu.

Načo mu vlastne je?

Tak či tak sú spolu dosť často a Noah ho predsa neopustí. Nenechá ho samého.

Má ho radšej než svojho otca.

Ale on sa sklame a zase sa bude venovať len jemu.

A Noah počká.

Nebude to príjemné, ale potom bude tým, ktorý ho objíme a povie mu, že to tak či tak nestálo za to.

Najedli sa a vyrazili na bicykle. Chase skutočne zvolil tú ťažkú trasu.

No Noah bol taký nahnevaný, že mu to vôbec nevadilo. Odhodlane šliapal do pedálov horského bicykla, ktorý chcel len preto, že podobný mal Chase. Jemu by bolo jedno, na čom jazdí, no nechcel za ním zaostávať.

Chase bol osobou, ktorá ho trochu prinútila zdvihnúť zadok a venovať sa aj cvičeniu. Na začiatku to bolo neskutočne ťažké, no teraz mu to išlo lepšie, aj keď ho Chase vždy čakal a bol trpezlivý.

No šport bol pre Noaha skôr len spôsobom, ako si vybiť hnev.

Kým Chase tieto veci skutočne miloval, on im len prichádzal na chuť.

Uprostred trasy narazili na tri dievčatá.

Noah sa poriadne zamračil. Boli pekné a to je nebezpečné. Chase by sa mohol nechať uniesť a pokojné prázdniny by sa zmenili na uháňanie nejakej baby, ktorú by aj tak koncom leta opustil, a bol by z toho len zbytočný chaos.

Leto si chcel Noah užiť, nie riešiť zamilovaného Chasea.

„Ahojte, dievčatá,“ Chase sa usmieval od ucha k uchu a trochu vypínal hruď. Tričko si nedal. Vraj aby mu nebolo teplo. Iste.

„Ahoj, sused,“ ozvali sa a jedna z nich, podľa Noahovho skromného názoru tá najkrajšia, sa pustila s Chaseom do rozhovoru.

„Ste tu dlho? Ešte som vás tu nevidela.“

„Nuž, chodíme sem každý rok, ale prišli sme len včera,“ odpovedal Chase.

Noah mal chuť poriadne ho kopnúť do zadku. Mali predsa šliapať hore, nie tárať s babami.

Tie Chasea samozrejme obklopili a Noah si len založil ruky na hrudi.

Priťahoval ich strašne.

Noah nevedel, čo na ňom vidia. Aj keď uznával, že vyzerá dobre, nebolo to až tak, aby ho takto obletovali.

„To je pekné. My so sestrami a kamarátkou sme tu prvý rok. Bývame v chatke číslo šesť, tam pri jazere,“ povedala, že sa volá Beatrice, a druhé dievča im predstavila ako Diane. Tretie sa vraj volalo Alice a bola len ich kamarátka.

Našťastie nebývali až tak blízko, ale aj tak mal Noah tušenie, že Chase vyrazí na lov.

A je po lete.

Zase bude rozprávať len o nejakej babe.

Zasyčal a až vtedy si ho to vysoké dievča všimlo.

„A ty si jeho brat?“ opýtala sa.

„Nie, nie sme bratia,“ precedil pomedzi zuby. „Som jeho kamarát,“ vyhlásil takmer hrdo.

Beatrice sa usmiala.

„Výborne, tak to by ste mohli prísť k nám na párty. Bude zajtra večer. Sestra odíde do mesta vybaviť nejaké veci a budeme mať našu chatu len pre seba.“

„Ehm, ja neviem…“ začal Noah. Nemal najmenšiu chuť sa tam potulovať.

„Uvidíme,“ povedal Chase. „Ale teraz už musíme ísť. Je dosť neskoro a chceme sa dostať hore.“

Beatrice sa zatvárila sklamane.

Noah pocítil úľavu, keď odbicyklovali ďalej od dievčat, ktoré sa za nimi ešte stále obzerali.

„Mohol by si byť aj milší,“ vyčítal mu Chase.

„Hej, mohol. Lenže sa mi nechce. Radšej šliap, inak to fakt nestihneme.“

A aj Noah pridal, aby za ním až tak veľmi nezaostával.

No stále sa nemohol zbaviť hnevu.

Hej, večierky a baby. To je to posledné, čo teraz potrebovali. Chasea to prestane rýchlo baviť, a čo z toho?

Nič.

Len premárnia leto hlúposťami.

Hore si sadli na skalu.

„Vieš, skúšal by som aj horolezectvo, ale mama nechce.“

„To ma neprekvapuje,“ poznamenal Noah pokojne.

Sedeli spolu na pníku a Noah sa spamätával z rýchlejšej jazdy. Trochu ho z toho boleli stehná. Ešte si na ten pocit skutočne nezvykol.

„Aj ty si proti?“

„No neviem. Je to dosť nebezpečné, okrem iného.“

Chase mu položil ruku na plece.

„A čo nie je? Aj tvoje hackovanie ťa môže dostať do problémov.“

„Strýko mi takmer nič nedovolí. Len také maličkosti. A sľúbil som mu, že nebudem nič dôležité robiť sám.“

Chaseovi povedal o hackingu, pretože chcel, aby bol jedinou osobou, ktorá ho snáď okrem strýka podporí.

„A dodržiavaš to?“

Noah cítil, ako mu horia uši.

„Nuž… snažím sa…“

Chase mu zľahka poklepal po pleci.

„Hlavne nelez tam, kam nemáš. Vieš, že s tým nie sú žarty. Niekto z nich sa ti dostane do počítača a čo potom?“

Potom by bolo veľmi zle.

Ale Noah si veril. Teda zvyčajne si veril, ale aj tak.

Strýko chcel, aby hlavne programoval.

To aj väčšinou robil. No občas… sa nechal trochu uniesť, ale to nebola téma, ktorú by chcel rozoberať s Chaseom.

„Ja ťa podporím, neboj sa. Ale buď opatrný. Nechcem, aby sa tvojmu telu niečo stalo.“

„Tak len telu?“

„No vieš, ako som to myslel.“

„Neviem.“

Chase si povzdychol a prešiel mu po ramene.

„Skrátka som si na teba príliš zvykol.“

Chase sa usmial.

„To som rád. Aj ja som si tak trochu zvykol, že sme často spolu.“

To Noahovi stačilo.

Žiadne vyznania, len toto. Znamenalo to preňho viac než akékoľvek dobrodružstvo.

Tak dobre sa pri niekom cítil, keď bol ešte mladší a strýko mu ukazoval, ako opravuje počítače. Niekedy si ho posadil na kolená. Ten pocit mal Noah naozaj rád.

Ukazoval mu komponenty, ako a kam sa zapájajú.

A Noah bol vtedy taký šťastný.

Tá spomienka mu prinášala radosť aj teraz, aj keď už bol veľký a takéto veci sa už nerobili. Opravovať počítače áno, ale na sedenie na kolenách bol už, žiaľ, pristarý.

Náhle sa zamračilo. Na nose mu pristála dažďová kvapka.

„Mali by sme asi radšej ísť,“ navrhol Chase rýchlo. „Ešte aby nás tak chytila búrka tu hore. Alebo cestou. To by nebolo veľmi bezpečné. A tu sa ani niet kam poriadne ukryť.“

Rýchlo si pozbierali veci a nasadli na bicykle.

Obloha ešte viac potemnela, no dolu kopcom to pôjde lepšie.