Záležitosť srdca reels story 1

 

Nemá ma rada.
Ale prečo?

Povedal som niečo?

Sadol som si do kresla v lekárskej izbe, kde zvyknem občas driemať, keď sa nič nedeje, alebo si len oddýchnuť počas pokojnej fázy nočnej služby. Pohodlne som sa oprel a zavrel oči.

Nepovedal som veľa. Vlastne takmer nič.
Držal som si odstup. Aj od nej, aj od vlastného srdca, od všetkých tých impulzov, ktoré tam nemali čo robiť.

Nespomínam si, že by som bol nepríjemný. Viem byť aj horší.
Tak prečo sa na mňa na chodbe tak zamračila?

Nedokázal som to pochopiť, no cítil som niečo zvláštne. Akoby mi srdce na okamih zovrela bolesť. Len na chvíľu.

Nadýchol som sa.
Nie. Nesmieš si to tak brať.

Nikdy som nechcel, aby ma pacienti mali radi. Nezáležalo mi na tom.
Aspoň som si to myslel.

Ale od nej to chceš.
Potrebuješ, aby ťa mala rada.

Tá myšlienka sa objavila náhle a prinútila ma prudko vstať z kresla.

Dal by som si kávu, keby ju kolegovia zase nevypili.
Nikdy ju nedopĺňajú. Ani neviem, kto bol naposledy na rade.

Požiadam sestru.
Káva ma aspoň na chvíľu zamestná.

Nebudem myslieť na hlúposti.
Aspoň nie teraz.

Potom trochu potrápim rezidentov.
Aj to pomôže.

Zvládnem to.

Prešiel som po chodbe, no srdce sa mi znovu rozbúchalo. Opäť bola vonku.
Nie ona. Claire. Tak sa volá. To je jej meno.

Pokoj. Len buď pokojný.
Možno si si to celé len zle vysvetlil.

Narovnal som sa a nasadil neutrálny úsmev. Sestra Jessica mi ho opätovala.
Claire nie.

Zamračila sa a stisla pery.
Dokonalé pery.

Nemýlil som sa.
Fakt ma neznáša.