meropeworld

  Naši šli do práce. Večer potrebujú ešte doriešiť nejaké komplikácie s investorom. Derek ostal na prespávačke a ja som bola po dlhom čase doma úplne sama. Rozhodla som sa ísť do domčeka a stráviť tam pekný večer pri mojej telke, kde už mám všetko poriadne ponastavované. Okrem toho som si chcela vyskúšať svoj starý chrabromilský kostým. Potrebovala som zistiť, či mi je ešte dobrý. Ak nie, predám ho v aplikácii a kúpim si niečo iné. Našla som jednu, kde vždy nájdem rôzne veci z Harryho Pottera za prijateľné ceny. Včera mi odtiaľ prišlo zrkadlo z Erisedu. Už som ho čiastočne rozbalila, no ešte som ho poriadne neumiestnila na správne miesto. Nemala som na to čas. Písala som si s Griffinom. Šlo nám to čoraz lepšie a skutočne sme prešli viacero scenárov. Ak to takto dobre pôjde, budeme sa môcť hrať aj naživo. No ešte som sa celkom nerozhodla, či tento týždeň, alebo až budúci. Ale bolo to na dobrej ceste. Prešla som okolo bazéna. Dnes sa doň naliala dezinfekcia, má svoj deň. Je to nutné ...

  Ležala som v posteli. S pokrčenými kolenami, zabalená do prikrývky. Po párty som spala dlho, aj keď som sa nevrátila až tak neskoro, ako som pôvodne predpokladala. Telo si pýtalo oddych. Hlava však nie. Mysľou mi znovu prebehol ten moment, keď sa Griffin vrátil a ja som ho celá vystrašená objala. Pevnejšie som zovrela prikrývku. Nepovedala som mu, čo sa stalo. Len som chcela, aby ma chvíľu držal. A on to urobil. Možno si myslel, že je to súčasť našej hry. Možno sa nepýtal zámerne. Ani neviem. A práve vtedy mi to napadlo. Mohli by sme sa hrať aj na fanfiction. Na niečo temnejšie, komplikovanejšie. Je na to ako stvorený. Vie byť intenzívny. Vie byť presvedčivý. Samozrejme, netuším, ako mu to poviem. Ale musím niečo urobiť, aby som zabudla na tú poslednú chybu. Vážne som sa dosť unáhlila. Aj keby to bol on, vyzeralo by to zúfalo. No bol to napokon Daniel… Uff. Stále som tomu nemohla uveriť. Mama dnes ide do firmy, otec s Derekom do mesta. Aspoň to bolo pôvodne v pláne. Bola som rada...

 Doktorove ruky. Boli tak jemné. Takmer som ani nedýchala, keď sa ma dotkol cez hrubú látku mojich šiat, ktoré som si odmietla vyzliecť. Ozval sa zvuk zvončeka. Bol taký ostrý, až som nadskočila. Moje ruky prestali ťukať do klávesnice. Otočila som sa smerom k dverám. Dovnútra spolu s mladou čitateľkou prenikol aj horúci vzduch. Dnes bolo opäť tridsaťdeväť stupňov. Napriek zapnutej klimatizácii som mala pocit, že sa pri počítači uvarím. No aj tak som nasadila svoj najšťastnejší úsmev. Keď sa naše pohľady stretli, dievča inštinktívne sklopilo zrak. „Ako vám môžem pomôcť?“ opýtala som sa. Dievča sa trochu zarazilo. „To nie je potrebné,“ hleslo ticho a nesmelo mi opätovalo úsmev. Áno. Zas jedna z nich. Čitateľka, ktorá nechce pomoc, lebo presne vie, čo hľadá – a možno sa trochu hanbí. „Ak by ste čokoľvek potrebovali, som tu,“ ponúkla som ešte pre istotu. Prikývla, no hneď sa stratila medzi regálmi. Mala by som ešte pokračovať v písaní, práve som sa dostala do napínavého momentu, no jej...

  Dumbledore sa vrátil. Cítila som prudké napätie, ktoré mi sedelo na hrudi ako kameň. Áno, viem, čo povedal Hagrid. Ale Dumbledore sa nemohol kvôli mne až tak veľmi zmeniť. A keby aj, aspoň akademicky by som mohla nahodiť podobnú tému. Možno by mi poradil aj bez toho, aby presne vedel všetky podrobnosti. To som si myslela aspoň do poslednej chvíle. Keď som si však prečítala oznam na riaditeľni, bolo mi jasné, že je to ešte horšie, ako hovoril Hagrid. Študentom vstup zakázaný. S otázkami ohľadom problémov sa obracajte na vedúcich fakulty. Konzultačné hodiny zrušené. Kameň na hrudi mi ešte viac narástol. Takže sa s ním vôbec nedá hovoriť? Ani teoreticky? A čo teraz? Viem, že som bola na to pripravená, ale aj tak som mala malú nádej, že si nájdem spôsob, ako mu to prezentovať. No on očividne nestojí o osobné stretnutia so študentmi. Stála som tam, neschopná rozhodnúť sa, či mám predsa len požiadať príšeru, aby ma pustila ďalej. Možno by som to mohla napriek tomu skúsiť, ale jedna čas...