Noc temných I remake 5. kapitola

 Po šiestich mesiacoch som konečne vošla do svojho bytu v Šikmej uličke. Otvorila som okno, aby som dovnútra vpustila aspoň trochu čerstvého vzduchu. O byt sa nemal kto poriadne starať. Susedke som musela platiť aspoň za to, že krmila môjho kocúra Sala a dohliadala naňho, no nemohla som si dovoliť, aby sa ešte starala aj o domácnosť.

Skôr než som sa pustila do utierania vrstvy prachu z nábytku, plánovala som si len tak vyložiť nohy a sadnúť si na gauč.

Sal sa na mňa díval svojimi veľkými zelenými očami. Zastavila som sa poňho len pred hodinou. Ani som nevedela, či ma vôbec spozná, no zdalo sa, že nezabudol, kto mu zabezpečuje jedlo a aspoň z diaľky dohliada na jeho pohodlie.

„Tak sme doma,“ vyhlásila som potichu a rozvalila sa na vankúšoch.

To som si v temnom sídle nemohla dovoliť. Ak mi za chrbtom nestála Bellatrix, otravoval Červochvost. Len v posledných dňoch sa všetci stiahli – napätie z toho, čo sa stane s Temným pánom, bolo zrejme silnejšie než ich túžba strpčovať mi život.

Sal mi vyskočil na kolená a jemne som ho pohladila po lesklej srsti. Aspoň krmivo mu suseda dávala dobré, inak by sa takto neleskol ako zamat. Bol pomerne samostatný, túlal sa po Šikmej uličke a podľa susedky sa vracal až k večeru. Nikomu to neprekážalo – pokiaľ mal známku, čarodejníci si ho príliš nevšímali.

„Ani nevieš, čo všetko som zažila,“ začala som potichu.

Nevedela som, či mu to vôbec môžem povedať. Stalo sa toho priveľa. Neočakávaného. Sal sa na mňa znovu pozrel, akoby chápal.

„Sal… tvoja pani je teraz smrťožrútka…“

Stále som nemohla uveriť, že sa to stalo. A ešte k tomu práve v čase, keď som mala o to tetovanie prísť. Temný pán sa však rozhodol inak a ponechal si ma vo svojich službách.

Aspoň mi dovolil vrátiť sa domov. Budem mať prázdniny, o ktorých som tak snívala. Upozornil ma však, že ma môže kedykoľvek znovu povolať. Dať mi úlohu. Zapájať ma do ďalších aktivít smrťožrútov.

Snape sa ma zastal.

„Pán môj, neviem, či bude Helen vhodná na úlohy, ktoré zvyčajne plníme my.“

A Temný pán odpovedal len:

„Neprekračuj hranice, Severus. Raz som ti už dovolil chrániť nevhodnú osobu. Helen sa o seba bude musieť postarať sama. Je len na nej, ako sa k mojim úlohám postaví.“

„Rozumiem, môj pane. Nechcel som vás uraziť.“

Stiahol sa, no bola som rada, že sa ma aspoň pokúsil brániť.

Od Bellatrix som počula niečo iné.

„Nezvládne to, môj pane. Radšej mi dovoľte ju hneď—“

„Nie! Nechcem nič počuť ani od teba, Bellatrix. Je to moje rozhodnutie a ani ty ho nebudeš spochybňovať.“

V jeho očiach sa zablysla hrozba, ktorú nikto nemohol ignorovať. Ani jeho najvernejšia služobníčka.

A ja som nemohla urobiť nič. Odmietnuť Temného pána by bolo šialenstvo. Nevyviazla by som živá. Všetci to vedeli.

Zložila som prísahu vernosti.

Sal slabo zamňaukal a uvedomila som si, že som prestala hovoriť nahlas.

„Aspoň mám pred sebou prázdniny. Len dúfam, že nie posledné. Zajtra nastupujem u Borgina a Burka. Musím si niekde zarobiť na živobytie. Do obchodu s elixírmi ma neprijali. Vraj veľa uchádzačov. Prišla som neskoro.“

Znovu som ho pohladila a snažila sa potlačiť znepokojenie. Tak veľmi som chcela predstierať, že sa nič nestalo. Že Temný pán neurobil rozhodnutie, ktoré ma môže stáť život.

Pozrela som na ruku, kde sa skrývalo bolestivé tetovanie.

„Jedna chyba a skončím veľmi zle.“

Zaborila som sa hlbšie do vankúšov.

„Sal… ja fakt neviem, ako to zvládnem, keď ma zavolá.“

Privinul sa ku mne a ja som zavrela oči. Nemôžem na to myslieť stále. Nesmiem.

Snape mi sľúbil krátku stáž na Rokforte. Budem sa môcť realizovať v elixíroch. Ešte si tým predĺžim prázdniny. Potom ma čaká druhý, omnoho náročnejší rok. A snáď sa po špecializácii stanem liečiteľkou aj majsterkou elixírov.

Snape vraj chce učiť Obranu. Aj keď je prekliata. Netuším prečo. Je to jeho rozhodnutie.

Je to jediný človek, ktorý ma skutočne podporoval.

Moja rodina mi láskavo oznámila, že tento apartmán je to jediné, čo odo mňa dostanem. Žiadna podpora. Žiadna láska. Môj brat odišiel pred osudom smrťožrúta do zahraničia, tak si zlosť vyliali na mne.

Prsteň na mojej ruke mi však dával nádej.

Nezmazali mi pamäť. Riziko sa minimalizovalo. A ja sa síce teším, no zároveň ma desí, že tie kruté spomienky mi ostanú.

Potriasla som hlavou.

Snaží sa byť miernejší. No aj po premene je to stále on.

A čoskoro bude v plnej sile.

Pozvala som Snapa. Nevyjadril sa, či príde, no chcela som začať pracovať na svojom projekte. Mohol by mi pomôcť. Možno by som získala cenné body.

A bola som zvedavá, o čom Temný pán hovoril.

Zavrela som oči a nechala Sala zoskočiť z kolien.

Potrebovala som sa vyspať. Tak zúfalo ako nikdy predtým.

Všetko ostatné zvládnem zajtra.

Vrátane projektov. Vrátane Temného pána.

A možno… aj Snapa.

Ráno som sa prebudila s dobrnou náladou. No ruka ma stále trochu štípala. Hlavne na okrajoch. Snape povedal že to môže byť trochu reaktívne, ale nie to povolávanie to je omnoho silnejšie a prudšie.

 Varoval ma, že si budem musieť dávať pozor, ak sa mi to stane na verejnosti. Inak mi hrozí odhalenie. 

Zaliezla som preto znovu do sprchy, dala som si tak dôkladnú ako som len dokázala. Včera som robila ten elíxir lásky tak som ho stále zo seba ešte trochu cítila. A pridala som aj trochu sebapotešenia. A pár prívetivých predstáv. 

No v moich zvyčajných schémach sa mihli aj tie chladné modré oči. Potlačil som to, keď som sa presunula za hranicu rozkoše a vyšla som von.

Oblečená len v mäkkom župane som si upravila vlasy do jednoduchého účesu, nakŕmila Sala. Nechcelo sa mi nič variť, tak som vzala prútik a vyčarovala si na raňajky pár chlebíčkov. Zajtra si urobím poriadne vajíčka, ale dnes som sa ešte len ledva spamätala z tej zmeny.

Znovu som vrhla znepokojený pohľad na pokožku ruky v okolí Temného znamenia. Zdalo sa mi trochu napuchnuté. No to je tiež vraj prirodzená reakcia, ktorá čoskoro odoznie. A nebolo to zas až také výrazné, aby to mohlo pripútať pozornosť.

Von som tak či tak plánovala ísť až neskôr. Prejsť sa po Šikmej uličke, navštíviť pár obchodov. A možno pôjdem aj do Kotlíka. Bude príjemné hovoriť s niekým iným než so smrťožrútmi. Teda ak mi Snape náhodou nepošle správu, že predsa len príde. Čím som si, vzhľadom na jeho záhadnosť a tajuplnosť, nemohla byť istá.

Odkiaľsi som vyhrabala ovládač a zapla televízor. Rada pozerám aj programy z muklovského sveta. Je to celkom poučné, okrem toho som sa z nich veľa naučila o ich svete a viem sa v ňom dobre pohybovať, ak je to potrebné. Niekedy z toho vzniknú aj moje malé výpravy. No už dlho som na niečo také nemala čas. Uvidím, ako to pôjde teraz.

A či sa mi podarí Snapea presvedčiť, aby sa mi trochu venoval. Ak áno, potom na to zrejme znovu čas nenájdem, no neviem, či sa mi ho podarí zlomiť. Včera bol dosť čudný, keď ma Temný pán prijal a on musel byť svedkom.

Pustila som si jednu z tých ich záhadne zvláštnych reality show a sledovala, ako muklovia pečú o dušu. Robiť to ručne je teda ťažká práca, fakt ich obdivujem.

No tú myšlienku by som asi mala škrtnúť, radšej som ju rýchlo nahradila odporom k ich láske k manuálnej práci.

V podstate tajne nemám nič proti muklom, ale moja rodina by ma úplne vydedila, keby som sa viac angažovala v tejto oblasti. Nehovoriac o tom, čo by sa mi stalo teraz. Temný pán nehrá žiadne hry. Je to vážne.

Za iných okolností by som bola zrejme úplne inde a v inej situácii než teraz. No to je ďalšia vec, ktorú by som mala pustiť z hlavy.

Nebudem spochybňovať to, čo mi o mukloch povedali. Inak dopadnem ako oni. Znovu som previnilo pozrela na tetovanie. Jemne som po ňom prešla prstami.

Sal sa prestal kŕmiť a zaprskal, keď sa objavilo. Aktivovala som ho dotykom. Sledovala som jemnú líniu lebky s hadom. Stále tomu nemôžem uveriť. Lord Voldemort videl do mojej mysle a aj tak to urobil.

Aj keď mi sám na začiatku povedal, že ho dráždi, aké dobré srdce mám, a považoval to za obrovskú slabosť. Prečo to potom urobil? Prečo mi dal znamenie, keď vie, že sa nehodím na bežné úlohy? Stále mi to nešlo do hlavy.

Možno to súvisí s jeho poslednými zmenami. Možno si myslí, že by som sa mu mohla zísť pri pochopení emócií. Neviem. No ak sa bude príliš často hrabať v mojej hlave, asi to pre mňa nedopadne dobre.

Aby som sa aspoň trochu zbavila podobných myšlienok, vzala som z našej rodinnej police novú knihu. Je magická a dopĺňa sa podľa toho, čo čarodejník práve potrebuje. Dúfala som, že v nej nájdem nejaké odpovede.

Do rúk sa mi však dostala kniha v červenej koži. Pleasuremancia, stálo na jej obale. To bolo bezpochyby niečo extravagantné, ešte som ju tam nikdy nevidela.

„Sal, pozri, tušíš, čo to môže byť?“

Len slabo zamňaukal a prešiel dvierkami pre mačku. Sadla som si do kresla a otvorila knihu.

Neznámy odbor legilimencie zameraný na… líca mi mierne zahoreli… vytváranie potešenia v mysliach iných. Myšlienkový orgazmus. Potešenie pomocou body scanu.

Ľahké a jednoduché techniky, ako zistiť, čo chcete, pomocou príjemného pocitu namiesto bolesti. Znelo to zaujímavo. Chcela som si pozrieť autora, no bola to jedna z tých kníh, ktoré ho pre bezpečnosť čarodejníka neuvádzajú.

Opýtam sa na to Snapea, či to pozná a čo si o tom myslí. Je mi jasné, ako sa bude tváriť, no nemôžem niečo len tak používať bez toho, aby som si neoverila, či by to pre mňa nemohlo byť nebezpečné.

Legilimancia ma nikdy nelákala práve kvôli tomu zdrvujúcemu pocitu, ktorý s ňou súvisí. Myseľ voči nej nebýva priateľsky naklonená a často to nie je príjemné ani pre toho, kto sa hrabe v myšlienkach iných.

Toto však znelo omnoho prístupnejšie.

Aspoň som preletela základný obsah. Boli tam vcelku nevinné položky určené pre páry, ale aj menej príjemné súčasti, zrejme využiteľné na získavanie informácií z cudzích myslí.

Najviac ma zaujala kapitola Ako spôsobiť potešenie a vyvolať uvoľnenie a tiež časť o tom, ako si vytvoriť mentálny štít z dobrej energie a potešenia. Samé zaujímavé veci.

Ako prehĺbiť sexuálny zážitok pomocou pleasuremancie…

Dočítala som posledné kapitoly a znovu som pocítila teplo na lícach.

Snape napokon poslal správu že príde. Pocítla som úľavu, lebo som si veľmi priala, hovoriť o tej knihe. Len som prešla pár stránok a mala som pocit, že by mi to mohlo výrazne pomôcť aj v mojej smrťožrútskej nedobrovoľnej kariére.