meropeworld

  Zašla som do kancelárie po zoznam krúžkov. Do niektorých záujmových skupín sa dá zapojiť aj počas roka. Sekretárka riaditeľa mi odovzdala pomerne hrubý zoznam. Hneď som z neho škrtla športy, do ktorých som ľavá. Niežeby ma to úplne nelákalo, ale nechcela som sa strápniť pred deckami, ktoré trénujú roky. Potom tu bola klasika — literárny klub. Tam by som rozhodne zapadla, ale chcela som skúsiť niečo nové. Niečo, čo by mohlo rozprúdiť moju fantáziu. Niežeby knihy také neboli, ale skrátka nerada si vyberám niečo, čo mi niekto nadiktuje. Mám rada vlastný výber. A obávala som sa, že skôr pôjdu po klasikách, ktoré sú úžasné, no niektoré z nich ma fakt nudia. A dosť toho predsa máme na povinnom čítaní v doplnkovej literatúre. Potom tu bola kategória iné, v ktorej som videla tri potenciálne krúžky. Kreslenie. Kedysi som trochu kreslila, no nikdy som si nepripadala dosť dobrá, tak som sa toho radšej vzdala. Potom niečo ako Relaxačný klub — náplň tam bola relaxačné cvičenia. To by som mohl...

  Je to vôbec možné? Dievčatá nemajú čas. Chcela som navrhnúť, že by sme v piatok po škole mohli ísť do mesta. Výsledok? Poslali ma priamo do čerta. Teda nie takýmto spôsobom, ale znovu mali nekonečné výhovorky. Už fakt neviem, čo im mám povedať. A ani chalani nemajú čas. Dnes majú posledný tréning pred prvým zápasom a potom budú večer sedieť niekde v reštaurácii a „utužovať tímové vzťahy“. Zas budem sama. Ako zvyčajne. Keby to bolo také jednoduché, asi by som si mohla kúpiť niečo sama v meste. Ale ja fakt neviem. Som z toho znepokojená. Zase mám byť sama. Nenašli si ani jediný deň. Chalanov teraz chápem, ale dievčatá? Nahnevaná som šprintovala domov zo školy. Hodila som tašku. Rodičia ešte nie sú doma, ani Derek. Zas budem sama. Ešte aj doma. To nie je vôbec fér. Aj v škole boli všetci čudní. No nič, oddýchnem si. A potom sa rozhodnem, čo ďalej. Aj som chcela navrhnúť, aby sme šli do kina, ale nie. Ani na to nie je, žiaľ, čas. No možno by som mohla ísť sama. To som ešte neskúšala,...

  Prešiel ďalší mesiac a už sú Vianoce. Na Rokforte prebieha tradičné zdobenie, ktoré nikoho nenecháva chladným. No nie je to ono, hlavne nie tento rok a v tomto čase. Včera som napísala svojej tunajšej rodine, že chcem ostať na sviatky, na Vianoce. Neviem, ako by som zvládla príchod do sídla rodiny Blackovcov. Rodičia boli prekvapení, no akceptovali to, tak ostávam. A hneď sa mi uľavilo, ale na druhej strane som sa pozrela na druhú časť prázdneho stola. Sedel tam zo Slizolinu len Tom. Ostatní šli na sviatky domov, potom tam bolo pár ľudí z Chrabromilu a Bifľomoru, no pokojne by sme sa zmestili za jeden malý stôl. To nebola práve najideálnejšia situácia. Niežeby som sa s tým nesnažila niečo urobiť. No Slughorn mi stále opakoval to isté, Hagrid tvrdil, že mu mám veriť, a kvôli dlhej chorobe Armanda Dippeta bol riaditeľom Rokfortu stále dočasne Albus Dumbledore. Niežeby som verila tomu, že by mi ktorýkoľvek z týchto pánov mohol pomôcť. To už dávno neplatilo. Obaja sú očividne na Tomo...

  Julian  Vrátil som sa domov na panstvo vo vynikajúcej nálade. S odznakom predsedu pripnutým na hrudi. Pocit uspokojenia sa mi rozlieval po tele. Prudko som sa nadýchol chladného vzduchu. Lepšie voľno som si ani len nevedel predstaviť. Pred očami sa mi mihol Gregorov pohľad. To sklamanie v jeho očiach, keď ma ostatní odhlasovali. To bolo nezabudnuteľné. Zrazím mu hrebienok. Veď ešte uvidí. Iste, stále sme priatelia a v rámci hry sme na tom dobre, ale inak… mal som pocit, že ide až príliš proti mne na to, aby som si to nebral osobne. Chvíľu som stál vonku, spokojný, že ma už nikto nenaháňa a aj hlava sa dala do poriadku. Potreštené sny zmizli a svet sa mi prestal krútiť. O chvíľu budem môcť znovu jazdiť. Teda keď sa môj otec konečne spamätá zo šoku. Akosi to aj na moje pomery vzal až príliš vážne. Nečakal som, že ho to vezme až tak. Zvyčajne je lepší k Oliverovi než ku mne. No teraz priam srší chladom. Oliver. Znovu som si spomenul na to, aký to bol pocit. Dostať ho takto na k...