Magické puto 19. kapitola Ctibor

 

Vesna ma dnes prebudila. Zdalo sa mi, že je silnejšia a istejšia. Jej zimná bledosť zmizla a len sa veselo usmievala.

Premeral som si ju pohľadom plným sladkej náklonnosti. Vesna bola doteraz jedinou bytosťou, ktorá ma prijímala takého, aký som. Mark ma dosť často kritizoval, členovia kmeňa ma považovali za zlého a matka bola vždy tak zvláštne ľahostajná.

No teraz som bol ďaleko od všetkých. Okrem Bohdany, ktorá sa rozhodla odísť so mnou.

Za oknami svietilo jasné slnko. Cítil som, ako ma jeho lúče zohrievajú. Mal som svoju izbu a Bohdana tiež. Artaq ma naučil, ako zmeniť dočasné útočisko na domov. Inak by sme už dávno museli podľa pravidiel odísť.

No teraz už bola jar v plnom prúde a ja som si nebol istý, ako ďalej riešiť túto situáciu.

A veľká časť zo mňa cítila sklamanie, že otec… že Mark, tu ešte nie je.

Počas tých troch týždňov som si predstavoval, že niekto ako on — tak skúsený a schopný — nás rýchlo nájde. Možno svoje schopnosti nedával až tak okato najavo, ale nebol hlavným žrecom len tak pre zábavu alebo pre dobrotu srdca.

Okrem toho som teraz už vedel, že Artaq bol jeho otec. A to už niečo znamená.

Určite musí poznať aj temnejšiu mágiu než ktokoľvek iný.

No zatiaľ som mal len pomoc a podporu starého otca.

„Poď, teraz mám žezlo ja. Mali by sme to osláviť…“ trvala na svojom Vesna a veselo poskakovala.

Jej čierne šaty sa zmenili na farebné, plné kvetov. Iste, chcela, aby som si s ňou zatancoval.

No v mojom srdci stále viac rezonovala rana, ktorú mi spôsobili.

Mal som pocit, že nemám právo na oslavu jari. Že som posledným z posledných.

Artaq nás ukryl pred vládcami snov, no nie pred našimi rodinami.

No ak je niekto, koho nenávidím viac než členov kmeňa, je to Arcus.

Ak sa mi raz dostane do cesty, keď budem pripravený, nebudem váhať a—

„Ctibor?“

Bohdana nazrela dovnútra.

Aj ona dnes takmer žiarila. Stále sa nevzdala myšlienky, že nájdeme pre nás pravého učiteľa.

Artaq bol voči nej dosť zdržanlivý, preto som chápal, že si k nemu nevytvorila vzťah. No mienil som sa o tom s ňou pozhovárať.

Ja som naopak cítil, že je lepší učiteľ než Mark kedy bol.

Nemal zábrany, ktoré jemu chýbali. Len po pár týždňoch som cítil, ako moja moc a vedomosti rastú.

A to najhoršie, čo sa mi mohlo stať, bolo, že ma prijal.

A hovoril so mnou ako so seberovným.

„Potrebuješ niečo, Bohdana?“

Aj ona mala na sebe nové šaty. Využila možnosť prebudiť tunajšiu skrinu a vziať si na seba niečo letné.

Musel som uznať, že jej to veľmi pristane.

Trochu ma zahrialo pri srdci, keď som sa díval do jej tváre, ktorá vyžarovala pomoc a pochopenie.

V mnohých ohľadoch bola pre mňa tou najkrajšou bytosťou, akú som poznal.

Podala mi ruku, aj keď nemusela. A to pre mňa malo väčšiu cenu než čokoľvek iné.

Neobrátim sa jej chrbtom. Nech sa stane čokoľvek, vždy jej poskytnem rovnakú pomoc, akú ona poskytla mne. Ak nie väčšiu.

Naše priateľstvo nie je účelové. Mýlil som sa v nej.

Nech je kýmkoľvek, nie je osobou, ktorá by túžila po osobnom zisku na úkor niekoho iného.

No stále som sa nemohol zbaviť pocitu, že si nezaslúžim, aby bola pri mne.

V kmeni tiež nebola prijímaná najlepšie, no nemala takú zlú pozíciu ako ja. Teraz som pretrhol jej väzby, aj keď neviem, čo bude so mnou.

Vládcovia snov boli vždy vnímaní ako čierni mágovia. Nech urobili čokoľvek, ich meno bolo vždy spojené so strašnou hanbou a temnotou.

Nebolo to niečo, čo by som pre ňu chcel. Niečo, čo by mala získať.

No to, že má ich krv, bolo ako prekliatie, ktoré zrejme nemohla úplne ignorovať.

„Len som chcela, aby si šiel von… na našu malú oslavu jari. Už som všetko pripravila. Ale pochopím, ak nebudeš chcieť…“

Pristúpil som k nej.

Vesna sa postavila bližšie k Mokoš, ktorá veselo poskakovala.

„Oslava jari. Konečne nie prísna sestra,“ zasmiala sa.

Vzal som Bohdanu za ruku.

„Pôjdem s vami. Len som trochu váhal. Ale keď si ma prišla takto pekne poprosiť, ako môžem odmietnuť?“

Vesna sa zatvárila trochu smutne.

Nevedel som prečo.

Tieto veci s dievčatami… nech sú akokoľvek snové, ešte ich neviem poriadne čítať.

Venoval som jej úsmev.

Nech si nikdy nerobí starosti. Nie kvôli mne, ani kvôli nikomu inému.

Pokiaľ to bude v mojich silách, vyrastie so mnou.

Aj keby to znamenalo prijať bolesť z odmietnutia niekoho, kto je súčasťou mojej duše.

Či sa mi to páči alebo nie…

Morana je jej temnou časťou.

No potlačil som smútok z jej odchodu z trónu a spolu s Bohdanou som vyšiel von.

Pripravila kvetinové vence a veľký kruh plný kameňov. Každá mágia si vyžaduje ochranu — aj tá naša, aj tá, ktorá vypustí do sveta nehynúcu radosť.

Mokoš sa do kruhu rozbehla ako prvá. Za ňou hneď Vesna, ktorá sa postavila doprostred a uchopila žezlo.

Tancovali sme okolo nej v zvláštnom rytme, akoby sme počúvali tichú hudbu lesa.

Držali sme sa za ruky a ja som zakrútil Bohdanu v kole plnom radosti.

Smútok sa pomaly vytrácal a svet zapĺňalo svetlo.

Cítil som pod nohami čerstvú trávu. Zaplavili ma sladké vône nového, rozvíjajúceho sa života.

No kdesi tam, na pozadí iného sveta, som cítil prítomnosť niekoho dalšieho.

Tieto veci sa pri obradoch jari stávajú celkom často. Vôbec ma to neprekvapilo.

Ten pocit sa zvyčajne veľmi rýchlo stratí. Už som ho vnímal niekoľkokrát aj predtým.

No tentoraz to bolo iné.

Oveľa hlbšie.

Oveľa intenzívnejšie.

Ostrosť toho kontaktu ma takmer zrazila z nôh, no snažil som sa ďalej tancovať.

Mokoš sa smiala a Vesna pevnejšie zovrela svoje žezlo, no aj ona už začala veselo poskakovať.

Mágia sa z nášho tanca uvoľňovala ako prudká sila. Zaplavovala všetko, akoby bola morom, ktoré sa chystá pohltiť les.

ONA

Posledný prudký nádych.

Videla som ich tancovať. Tak ako kedysi tancovali tiene pred mojimi očami.

Ten chlapec.

Má veľkú moc. No stále ju odmieta oslobodiť.

Temná predtucha zaplavila moju myseľ.

Protivník a smrteľný nepriateľ… alebo milenec?

Telo mi zaplavila túžba spoznať jeho aj moju vlastnú cestu.

No klesla som späť na lôžko, vyčerpaná blížiacou sa jarou.

Moje čierne šaty ma obklopili ako závoj.

Začína jar.

A dnes mám pätnásť rokov.

Len pätnásť.

A predsa mám pocit, akoby ma prenasledovali všetky bremená môjho rodu.

koniec prvej časti