Doktor a ja 5. kapitola

 „No páni.“ Savannah si sadla oproti mne. „Ja ťa nespoznávam. Kde sa to v tebe zobralo?“

„To keby som vedela,“ zamumlala som zdesene.

Adam sa tváril, akoby mi chcel vyhlásiť vojnu, a Adrien sa na tom len zabával, ako mal vo zvyku.

„Nechaj to tak, zaslúžil si to a náš šéf si z toho nerobí ťažkú hlavu.“

„Veď áno, ale aj tak teraz pôjde po mne, akoby som bola…“

„Nie, myslím si, že bude mať iné starosti.“

Savannah sa hravo zakrútila na stoličke.

Zrejme preto, aby ma rozveselila, a aj sa jej to podarilo.

„Vraj sa žení.“

„Žení?“

„Hej. A jeho snúbenica je náročná, má nervy na dranc. No nič, ona si ho podá, ty si ho len načrtla.“

Savannah sa vždy zaujímala o tieto veci, no tentoraz som bola rada, že má pre mňa túto informáciu.

Možno naozaj nebude mať čas podnikať proti mne nejaké kroky.

No veľmi som sa na to nechcela spoliehať.

Každopádne to nevyzerá, že by ma Adrien chcel vyhodiť.

No mala by som si z dnešného dňa vziať ponaučenie a pohnúť sa ďalej.

Nič iné mi ani neostáva.

Vzala som pero.

Budem pokračovať v projektoch a dúfať, že nie sú predsa len moje posledné.

„No našla som ďalšiu fanfiction, ak by si mala záujem…“

„Nie, teraz mi stačí tá o doktorovi. Ešte som do toho dosť zažratá.“

„To som rada. Tá poviedka je mega, len pokračuj.“

Kiežby bolo všetko také mega ako poviedky.

Pozrela som na mobil trochu previnilo.

Nemala by som vyhľadávať Ethanovu spoločnosť.

Len ma sklame.

Možno ani ja jeho.

Neviem, či dokážem zniesť prípadný žart z jeho strany alebo len nedorozumenie.

Ak by to všetko vzal späť, bolo by to veľmi bolestivé.

A podľa toho, ako som sa rozbehla, zrejme aj preňho.

Pípla ďalšia správa.

Otec.

Ospravedlnil sa mi, že sa mi málo venoval na plese a tak ďalej.

Mám sa uňho zastaviť na kávu.

Dal mi to v podstate príkazom.

Tak prečo nie.

Nič tým nemôžem stratiť.

No napísala som mu, že sa zastavím až zajtra. Ešte stále som mala dosť povinností.

Domov som odišla v štandardnom čase.

Otec poslal linky na propagačné videá.

Ethan zatiaľ nikde.

Niežeby som vehementne chcela sledovať jeho siete, no zaujímalo ma, či sa stane členom otcovho tímu, či to má isté alebo nie.

No nebola o ňom žiadna zmienka a ani na svojich sieťach sa nevyjadril, že by sa v jeho živote chystala veľká zmena.

Hoci tam pridával len málo.

Čo mi bolo fakt sympatické.

A väčšina fotiek bola nejako spojená so zdravotníctvom. Sem-tam relax na pláži počas dovoleniek, ale nič extra.

No možno jeho fotka bez košele, jedna, ktorú tam mal, bola fakt niečo.

Nejaký čas som sedela na gauči ako prikovaná a dívala sa naňho.

No muž ako on, že by chodil so mnou?

Nie.

Pozrela som sa na jeho poslednú priateľku.

Mladá žabka, miery ako modelka.

A dlhé blond vlasy.

Vyzerali spolu ako pár snov.

Ktovie, prečo im to nevyšlo.

Ethan na tých fotkách žiaril šťastím.

No potom tam boli nepríjemné komentáre.

Niečo ako časť ich hádky, ktorú zabudol vymazať.

Nechcela som sa v tom rýpať, ale dosť mu nadávala.

Do sebcov.

A idiotov zahľadených do seba.

Radšej som to zavrela.

Nemala by som sa miešať do jeho vecí a už vôbec nie takto.

Povzdychla som si a oprela sa o vankúše.

Dám si osviežujúcu, hrejivú sprchu, intenzívny masážny režim a potom si pôjdem trochu oddýchnuť.

Vošla som do svojej kúpeľne, na ktorej som pracovala osobne.

Tak, aby to bola doslova oáza pokoja.

A predsa len som Savannah požiadala o tú fanfiction, ktorú našla.

No ukázalo sa, že je to príbeh o zaoceánskom parníku.

A o mladom dôstojníkovi, ktorý sa zahľadel do pasažiera.

To zas bude zaujímavé čítanie.

Len sa mi akosi hromadia tie knihy a moje oči mi to dávajú pocítiť.

Pomaly som sa zobliekla a postavila sa pod sprchu.

Osviežujúce kvapky vody mi jemne bubnovali po chrbte.

Cítila som hrejivé teplo, keď sa môjho tela dotýkala voda, a ja som si predstavila to miesto.

Luxusný parník, nebezpečenstvo a jedna sestra, ktorá sa snaží ochrániť svojho mladšieho brata a pritom sama padá do pasce nečakaných citov.

Pocit sladkého vzrušenia mi zaplnil telo, keď som si predstavila, aký by to bol pocit, keby tu pri mne bol Ethan.

Mal by pochopenie pre moje nadšenie poviedkami.

Bol by…

spokojný, keby ma takto videl.

Pocítila som hrejivé teplo.

Rukou som si viac namydlila prsia. Nechala príjemnú vôňu vsiaknuť do mojej pokožky.

Ten nový sprchový gél je naozaj skvelý.

Zľahka som sa oprela o stenu a myslela naňho.

Dýchala som prudšie.

Intenzívnejšie som sa dotýkala svojho tela a moja myseľ sa pohupovala na príjemných vlnách.

Zabalená v župane som si ľahla do postele.

Bol to tak príjemný pocit.

Telo som mala uvoľnené.

A pocity, ktoré som mala z môjho doktora, boli tak intenzívne.

Dnes si ich ešte užijem.

Nemusím sa prebudiť do reality.

Vzala som však do ruky aj mobil a prečítala si kapitolu z pohľadu Victora.

Vyšiel na hornú palubu, chcel cítiť na tvári vietor a neúprosnú silu lode.

Cítila som ju s ním.

Preniesla som sa do sveta, kde som bola v bezpečí a predsa prežívala to najväčšie dobrodružstvo.

Volala mi mama.

Ozvala sa z kongresu.

Chcela vedieť, ako sa mám, či je niečo nové.

Vyjadrila som sa dosť neurčito.

Nechcela som ju znepokojovať.

Predtým som sa jej snažila viac toho povedať, no už dlhší čas som mala pocit, že viac pozornosti venuje Jaredovi.

Aj teraz začala hovoriť o ňom a vytkla mi, že som mu málo zagratulovala.

No fakt som nemala náladu to počúvať.

Akoby mi on gratuloval pri každej príležitosti a ona ho za to napomínala.

Roztrpčene som si ľahla a zdvihla ruky.

Akoby som si chcela pripomenúť, že mám všetko pod kontrolou.

Nebývam doma.

A nemusím na to vôbec reagovať.