Elita 1. kapitola 1

 Crrrn.

Zvuk budíka ma prebudil z krásneho sna.

Práve som bola len kúsok od toho, aby som sa dotkla skutočne príťažlivého chalana. Bol ako z rozprávky a v mojich snoch sa niečo také teda často nestáva.

S povzdychom som sa obrátila na druhý bok a pokrčila kolená.

Ešte je dosť skoro. Budík zazvonil len prvý raz, môžem ešte najmenej desať minút oddychovať.

A asi by som aj mala. Potrebujem všetku silu na to, aby som prežila ďalší školský deň.

Pevnejšie som privrela oči a objala vankúš.

Sofia Carterová je všetko, len nie populárna.

Snažila som sa vyvolať si znovu ten sen, znovu sa vrátiť na palubu tej lode. Dívať sa na to, ako ju obklopujú vlny, a znovu pri sebe vidieť toho chalana v uniforme.

No namiesto toho som videla príklad z matiky, na ktorom som naposledy pracovala. Dlhú rovnicu s tromi neznámymi.

A jeden z dôvodov, prečo sa dievča ako ja dostalo na elitnú školu.

Matika.

To, že som v nej geniálna, ma dostalo na vrchol. Doslova.

Aj keď nie na vrchol rebríčka popularity, ale aspoň do jednej z najlepších škôl v krajine.

Práve keď som myslela na tento svoj kolosálny úspech, počula som kroky.

„Nie, nie je potrebné všetko začať ešte raz odznova!"

Mama na niekoho kričala do telefónu. Ako zvyčajne sa rozčuľovala kvôli nejakému pracovnému projektu.

Nie, talent nemám po nej. Ona je dobrá v organizácii. Matematikom bol môj otec.

No kvôli tomu, že sa rozišli, sa jeho meno v našej rodine nespomína s láskou.

Pocítila som prudké bodnutie v hrudi.

Nechodí ani za mnou a to mi bolo vždy ľúto, no nedá sa nič robiť. Svet nie je taký jednoduchý a príjemný, ako by sa mohlo zdať.

V skutočnosti je krutý a nemilosrdný k tým, ktorí nemajú postavenie, vplyv alebo niečo iné, z čoho by mohli vyťažiť.

Ja mám aspoň matiku, ale na tej škole to nestačí.

Na tej škole nebude určovať podmienky niekto, kto má len talent.

A to som nevedela, keď som tam šla.

Myslela som si, dosť naivne, že ten je tam rozhodujúci.

Trpko ma sklamalo, keď som zistila, že táto škola je síce pre nadané deti, ale najväčšie slovo na nej majú deti elitárov, boháčov, šľachticov a ľudí, ktorí si o sebe myslia, že sú niečo viac len vďaka dobrému priezvisku a konexiám.

Preto som bola stále na vážkach, či tam vôbec ísť.

Každé ráno som s tým bojovala.

My, deti, ktoré tam máme skutočný talent, sme len ich poddaní.

Akoby nikto iný neexistoval.

Po chrbte mi prešli zimomriavky.

Keď ja požiadam o nejakú výhodu, je hneď zamietnutá s tým, že sa to nedá.

Ale akýsi vikomt niečo načrtne a už mu skáču okolo zadku.

Nespravodlivé.

Telefón znovu zazvonil.

Povzdychla som si a vypla budík.

Prišiel čas vstávať.

Odkopla som prikrývku a pozrela sa na plagát mojej obľúbenej hrdinky z detského komiksu.

Telefón znovu zazvonil.

Povzdychla som si a vypla budík.

Prišiel čas vstávať.

Odkopla som prikrývku a pozrela sa na plagát mojej obľúbenej hrdinky z detského komiksu.