Elita 6. kapitola

 Prebudila som sa pomerne skoro.

No nechcela som sa dlho zdržiavať v paláci.

To, čo som predtým považovala za výhodu, ma teraz znepokojovalo.

Radšej pôjdem domov.

Potrebujem sa z toho všetkého spamätať a dobre si rozmyslieť, ako sa z toho dostať bez následkov.

Už teraz mi bolo jasné, že to vôbec nebude ľahké.

Rýchlo som sa upravila a zamierila za Stellou.

Nespala.

Vedela som, že tak či tak vstáva dosť skoro, a to aj cez víkendy.

Pridávala kontent na svoj blog.

No hneď ako vypla živé vysielanie, som k nej pomaly pristúpila.

„Stella, ja už radšej pôjdem domov. Tyler zrejme ešte spí, dohliadni naňho, prosím ťa."

Stella sa zamračila.

„Tak skoro? Myslela som si, že ostaneš aspoň na raňajky."

Povzdychla som si.

„Vieš, potrebujem o všetkom dobre popremýšľať a tak."

„Rozumiem, jasné. Celkom to chápem a viem, že som ti to už hovorila veľakrát, no Damien nie je taký zlý, ako vyzerá. Naozaj nie."

Pokrútila som hlavou.

To radšej nebudem posudzovať.

Ale to, čo urobil a ako sa správa... ja neviem.

Určite to nie je žiadny anjel.

„Aj to klaňanie, vieš, asi..."

„Nie, radšej to nechajme tak. Bude lepšie, keď sa tým teraz nebudeme zaoberať. Len som ti to chcela povedať, to je všetko."

„Dobre. Poviem šoférovi, aby ťa zaviezol domov."

„Nie, to nie je nutné."

„Ale je. Nezabúdaj, že teraz oficiálne patríš do našej rodiny. A ten náramok vzbudí veľa pozornosti tak či tak. Bola by som radšej, keby si si zvykla na to, že bude lepšie, ak budeš mať oficiálny odvoz."

Povzdychla som si.

Nie, to sa mi nepáčilo, ale...

„Okej, pokúsim sa zvyknúť si na to."

„Výborne."

Stella zavolala šoférovi.

„Bude ťa čakať pri vchode. Pôjdem ťa odprevadiť."

„Nie, to nie je nutné."

Chcela som, aby vedela, že zvládnem aspoň to.

Prejsť sama hlavnou chodbou a zísť dolu.

Úplne potichu.

Nechcela som dnes vzbudzovať žiadnu pozornosť.

Vlastne som to nechcela vôbec.

Nie je to fér, že sa to muselo stať práve teraz.

A čo poviem mame?

Tá bude taká nadšená, až ma to desí.

Radšej som sa otočila na odchod.

No potom som si spomenula.

„Stella, ako sa ten náramok ovláda?"

„Už dnes by ti mal prísť na mail návod, keď ťa oficiálne zaregistruje kráľovská kancelária. Sama ti ho dať nemôžem, prepáč, ale také sú pravidlá. No pokúsim sa to urýchliť."

„Ďakujem, ale môžeš mi aspoň povedať, ako sa to dáva dolu?"

Pristúpila som k nej.

Stella sa na mňa znepokojene pozrela.

„Teraz by si si ho nemala dávať dolu, nech sa čím skôr vyladí. Ale ak by to bolo nevyhnutné, takto ho chytíš a počkáš, kým to opäť necvakne."

Ukázala mi ten pohyb, ale pripadal mi dosť zložitý.

„Ešte raz?"

„Asi áno."

Priložila ruky opäť.

„Takto to držíš a teraz čakáš..."

No neodopla ho.

„Asi to už viem. No dobre, tak ja už pôjdem skôr, než sa ostatní zobudia."

„Princovia už nespia. Videla som, že šli do kancelárie k poradkyni."

Pocítila som zvedavosť.

Čo od nej chcú?

Ešte aby nás tak zaplietli do omnoho väčších problémov.

„Ale tým sa netráp, je to bežný postup," vyhlásila pokojne.

No ja som mala pocit, že sa ma len snaží šetriť.

Potichu som zišla dolu po schodoch.

Nebol to žiadny problém.

Jediné, čo ma trápilo, bolo to, aby ma niekto nevidel.

Dala som si pre istotu na seba aj hrubú mikinu a zakryla ten náramok.

No aj tak som sa cítila znepokojivo odhalená.

Uľavilo sa mi, až keď som už sedela v aute.

Ešte som poslala Tylerovi správu.

Keby niečo, zavolaj.

A neostávaj tam dlho.

Neodpísal mi.

Zrejme mal tichý režim ako vždy, keď spal.

No verila som, že Stella nedovolí, aby sa mu tam niečo stalo.

Okrem toho tie pravidlá predsa platia.

No aj tak som cítila napätie a ledva som dýchala.

Snažila som sa trochu upokojiť.

Nič sa nestane.

Prejde ten blbý mesiac a ja si tú vec dám definitívne dolu.

Damien ma tak či tak nechce.

A to je niečo, čoho sa môžem držať.

Rozlúčila som sa so šoférom a vošla do nášho domu.

Hneď som vbehla do izby a odložila si veci.

Potom som si sadla na posteľ.

Bolo ešte naozaj dosť skoro.

Mama zvykne cez víkendy spať aj do desiatej.

A ja tiež, keď na to príde.

No dnes asi už viac nedokážem zavrieť oči.

Našťastie ten náramok ostal chladný a ani sa nepohol.

Otvorila som si e-mail a čakala, kým mi príde ten návod.

Zatiaľ nič.

No asi je skoro.

Okrem toho je víkend.

Verila som však, že Stella to skutočne vybaví v čo najkratšom čase.

Okolo desiatej som zišla dolu.

Mama si robila kávu a pre mňa aj čaj.

Kávu ráno pijem len výnimočne.

A vôbec nie cez víkendy.

No mama si svoj kávový rituál vychutnáva takmer každý deň.

„Zlatko, ty si už tu?"

„Áno, mami, prišla som skôr."

„Stalo sa niečo?"

Ostala som zarazene stáť uprostred jedálne.

„Ale nič, mami, len vieš..."

Pôvodne som mala chuť to odložiť, ale rozhodla som sa, že chcem mať za sebou aspoň toto.

Čím skôr, tým lepšie.

Ukázala som jej ruku.

„Páni. To je toto, na čo myslím?"

„Áno, partnerský kráľovský náramok," dostala som zo seba otrávene.

„Zlatko, ako sa to stalo? Všetko mi povedz."

Usadila ma k stolu.

„Ani nie je veľa toho, čo by som ti mohla povedať, mami. Skrátka Damien tú hlúposť urobil, aby ma naštval. Ten chalan nie je vikont ani princ, ale chodiaca pohroma."

No mama sa len usmiala.

„Niečo v ňom bude, inak by takto neriskoval len kvôli tomu, aby ťa, ako vravíš, mohol naštvať."

„Alebo je to maniak a je mu jedno, čo riskuje," dodala som tvrdohlavo.

„Ani on si nemôže dovoliť všetko a ak to urobil len preto, bude za to musieť niesť svoj podiel zodpovednosti. No dávaj si pozor na to, ako ďaleko zájdete, keď..."

„Mami! Nemienim s ním nič, vôbec nič..."

„...mať."

Sakra.

Na to som teraz vôbec nechcela myslieť.

„Okrem toho nie som v tom sama. Aj Tyler dostal náramok."

„Od koho?" opýtala sa ma.

„Julien."

„Ach, tak."

„To sa ti už nezdá také skvelé."

„Ale áno. Len o tom chlapcovi som nepočula nič dobré, aj keď je to princ a kráľov bratranec."

Najedla som sa a otvorila tú prílohu.

Sto strán.

To nemyslia vážne.

Nemám čas to všetko študovať.

Mám úlohy do školy, môj príklad a ešte k tomu aj iné povinnosti.

Asi si prejdem najprv začiatok a to, čo ma najviac zaujíma.

Tak to bude najlepšie.

Kráľovský zákon preštudujem neskôr.

Toto je zrejme dôležitejšie.

Dávna mágia, ktorú náramok obsahuje, sa aktivuje po prvom zacvaknutí...

Samé hlúposti.

To som už predsa tak či tak vedela.

Ak nájde zhodu soulmates, prepojí prsteň rýchlejšie.

A posilní puto páru každou ďalšou nocou.

Pokrútila som hlavou.

A toto mi pomôže ako?

Šla som ďalej, cez odseky, kde toto spojenie ospevovali ako niečo výnimočné, čo nám prinesie veľa požehnaní.

Iste.

Presne toto ma trápi.

Spojenie soulmates je silné, jedinečné a...

Povzdychla som si.

Kedy tam už bude konečne niečo rozumné?

Niečo o ovládaní náramku.

Nie romantické kecy, ktoré ma vôbec netrápia.

Prešla som na ďalšiu stránku.

Základné ovládanie.

Konečne niečo rozumné.

Kontrola potešenia.

A to je čo?

Prečítala som prvé riadky.

No nie.

Toto vôbec.

Absolútne ma toto netrápi.