Leto na chate 1. kapitola

 

Sedeli spolu na drevenom móle. Noah jednou rukou rozvíril chladnú hladinu veľkého jazera. Slnko mu príjemne hrialo chrbát, ale presne ten pocit sa mu vždy spájal s letom na chate. Trochu horúco, trochu chladno. Presne tak, ako to mal rád.

Chase natiahol karimatku, rozvalil sa na ňu a hlasno si povzdychol.

Noah sa pri pohľade naňho usmial. Chase bol vždy športový typ. Od základnej školy skúšal všetko možné. Futbal, basketbal, plávanie, dokonca aj lezenie. A hoci sa pri ničom dlho nezdržal, vždy mal pevnú postavu a akosi prirodzene pôsobil, akoby patril von, na slnko a k vode.

Noah taký nikdy nebol.

Mal rád skôr pokojnejšie záľuby. Počítače, programovanie, hry a filmy, o ktorých dokázal diskutovať celé hodiny. Zároveň však rád trávil čas v prírode a vždy ho bavila turistika.

Naučil sa aj hackovať, hoci sa to jeho rodine nikdy veľmi nepáčilo. Bola to však jedna z mála vecí, v ktorých bol skutočne dobrý. O to viac boli jeho rodičia radi, keď sa rozhodol stráviť leto na chatke pri jazere, kde bol obmedzený signál a menšia šanca, že sa nechá uniesť prebytkom voľného času.

Noah jemne privrel oči a prehrabol si svoje svetlé vlasy. Podrástli mu viac, než by sa niektorým páčilo, no jemu sa to tak páčilo. Mal rád, keď boli trochu dlhšie a rozstrapatené.

Potom sa aj on uvelebil na svojej karimatke. Natiahol nohy pred seba a spokojne si povzdychol.

„Konečne sloboda!“

Chase sa zasmial.

„To hovoríš teraz, ale o dva dni ti začne chýbať komp.“

„Nezačne. Nie tu, a ty to veľmi dobre vieš.“

Navonok sa tváril pohoršene, no vedel, že Chase ho len podpichuje, ako zvyčajne. Veď jeho schopnosti zvyčajne skôr oceňoval.

Noah sa posadil a vyplazil naňho jazyk.

„Toto je chata. Tu je to iné.“

Chase ho jemne štuchol.

„Hej, je to iné,“ prisvedčil stále zľahka provokačne.

Potom sa trochu ponaťahoval a so šplechnutím skočil do vody.

„Hej!“

Noah sa trochu otriasol, keď mu na čelo dopadli studené kvapky. Pri pohľade na Chaseov prudký skok sa na okamih zľakol. Asi by tak nemal skákať. Predsa len, nebol to bazén. Čo ak si ublíži?

No Chase sa o chvíľu vynoril s úsmevom na tvári a začal naňho špliechať vodu.

„Tak poď!“ zasmial sa. „Prestaň premýšľať a trochu sa bav!“

Noah sa usmial. To bol celý Chase. Nikdy dlho neobsedel na jednom mieste a vždy mal pocit, že život treba prežiť naplno.

Noah sa tiež trochu rozcvičil a potom skočil.

Šplech.

Bol to poriadny náraz, no hneď sa vynoril na hladinu. Chase sa len smial.

„Dosť dobré. Na to, že sa zvyčajne trochu bojíš,“ poznamenal diplomaticky.

Noah spokojne vypol hruď.

„S tebou sa nebojím tak veľmi.“

Chase sa naňho usmial a Noah ho okamžite začal štuchať a špliechať naňho vodu. Obaja sa smiali ako malí chlapci.

Práve toto mal Noah na lete najradšej.

Nie samotné plávanie.

Nie jazero.

Potom ho Chase pustil a dal sa do plávania.

A plával naozaj rýchlo.

Sakra, mal by sa fakt zlepšiť, ak ho chce niekedy dobehnúť. Ale je to vôbec nutné? Možno bude stačiť, ak sa k nemu aspoň trochu priblíži.

Lenže ani to sa mu veľmi nedarilo.

Chase doslova letel vodou ako strela.

Noah to po chvíli vzdal. Len pokojne splýval na hladine a oddychoval, zatiaľ čo Chase krúžil okolo neho. Sem-tam ho hravo potiahol za ruku, no raz to urobil až príliš silno.

Noah sa zľakol a okamžite sa chytil jeho pliec.

„Kámo, chceš ma zabiť?“

Chase sa zasmial.

„Nie. Neboj sa, nič sa ti so mnou nestane,“ pošepol mu.

Noah sa uvoľnil. Samozrejme, že sa uvoľnil. Bol to Chase.

Keď po ňom chcel znovu chmatnúť, Chase sa rýchlo uhol a s pobaveným úsmevom odplával ďalej.

Sakra, tie jeho reflexy.

Asi by som sa nemal zahrávať so športovcom, pomyslel si Noah pobavene. Ja, obyčajný malý hacker.

Napokon ho Noah nechal plávať a vyšplhal sa späť na mólo. Ľahol si na karimatku a spokojne si vydýchol.

Doprial si trochu pokoja a ticha.

No potom mu hlavou začal znovu behať Python. Naposledy skúšal naprogramovať malý nástroj, ktorý dokázal analyzovať sieťovú prevádzku a upozorniť na podozrivé pripojenia. Bol naň celkom hrdý, len niekde sa mu schovala chyba, kvôli ktorej sa program občas zasekol.

A tá chyba mu stále vírila v hlave.

Skúsil ju ignorovať, no márne.

Čo ak je problém v slučke?

Alebo v tom, ako spracúva pakety?

Nie, to už predsa kontroloval…

S povzdychom otvoril jedno oko a pozrel na oblohu.

Potom ho opäť zavrel.

Myšlienky sa mu začali pomaly miešať s teplom slnka, špliechaním jazera a Chaseovým vzdialeným hlasom.

A skôr, než si to uvedomil, zaspal.